21. apríl
Anzelm
"Nepokúšam sa pochopiť, aby som veril, ale verím, aby som pochopil," to je jedna z myšlienok svätého Anzelma, zakladateľa scholastiky. Aj my dnes môžeme veriť a potom ľahšie pochopíme, ako by sme chceli pochopiť bez viery v srdci.
Anzelm sa narodil v Piemonte v Taliansku v roku 1033, ale zomrel v Anglicku ako arcibiskup z Canterbury. Stalo sa tak potom, ako vstúpil do benediktínskeho kláštora vo Francúzsku. Tu bol jeho učiteľom Lafranc, ktorý sa stal arcibiskupom v Canterbury a pozval Anzelma k sebe. Tak ho spoznal anglický kráľ a ponúkol mu post arcibiskupa v Canterbury potom, ako Lafranc zomrel. Anzelm to odmietal, lebo tradične anglický kráľ zasahoval do cirkevnej správy. Šlo o známy spor o investitúru - teda o to, kto rozhodne o menovaní biskupov a opátov. Anglickí biskupi však potvrdili kráľovu voľbu a Anzelm prijal post arcibiskupa.
Čoskoro sa však dostal do sporu s kráľom, ktorý chcel zasahovať do cirkevných vecí. Odišiel preto k pápežovi, ale kráľ mu bránil v návrate do Anglicka. Raz šiel kráľ na lov, pri ktorom záhadne zomrel so šípom v hrudi. Nový kráľ Anzelma žiadal o návrat do Anglicka. Tri roky mal Anzelm pokoj, potom aj nový kráľ začal menovať cirkevných predstaviteľov. Opäť šiel do Ríma a znova sa nesmel vrátiť do Anglicka, kam nakoniec prišiel vďaka kráľovej manželke. Nakoniec Anzelm zomrel 21. apríla v roku 1109 vo veku sedemdesiatšesť rokov.
Keď bol malý, k viere Anzelma viedla matka. Veril, že na končiaroch Álp, ktoré sú v Piemonte v Taliansku, žije Boh, Panna Mária a anjeli. Raz sa mu prisnil sen. Vzali ho do domu na končiari Álp. Boh mu dal jesť svoj Boží biely chlieb.
Všetko sa zmenilo, keď mu zomrela matka a otec o syna nejavil záujem. Anzelm prepadol svetu a hriechu. Odišiel do Francúzska, ale život svetáka sa mu zunoval. Spoznal Lafranca, ktorý ho pritiahol do kláštora. Tu študoval a stal sa sám učiteľom vo veku tridsiatich rokov. Keďže poznal život hriechu, dokázal naučiť nových učiteľov malých žiakov, ako viesť cirkevnú školu. Hovoril im: "Zasaď stromček a ohraď ho zo všetkých strán, aby sa nemohol rozprestierať. Stromček bude mať krivé, zdeformované konáre. Kto je vinný? Ty. Prílišnou prísnosťou deti skazíš."
Anzelm hovoril, že poznanie je ako dobrý biely chlieb. Keď ho však dáme deťom bez mlieka, uškodí im. Tým mliekom myslel lásku.
Známy je prípad z jeho vyučovania, keď deti sledovali hru chlapca, ktorý mal priviazaného vtáčika na špagáte. Chlapec sa zabával tým, že raz púšťal a zasa priťahoval úbohého vtáčika. On im na to povedal: "Takto sa hrá diabol s mnohými hriešnikmi. Drží ich uviazaných na svojich povrazoch a hrá sa s nimi ťahajúc ich raz do toho, raz zasa do iného hriechu. Aj keď sa snažia vyslobodiť a odletieť, keďže ich nepriateľ drží uviazaných na povraze zlého návyku, znovu sú priťahovaní späť do tých istých hriechov. Biedni, nebudú sa môcť oslobodiť, ak Božia milosť nepríde a nepretrhne diablov povraz."
Svätého Anzelma vyhlásil pápež o šesťsto rokov po jeho smrti za učiteľa Cirkvi. Zachovali sa po ňom mnohé významné spisy ako O pravde, O slobodnom rozhodovaní, O prípade diabla a ďalšie.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára