23. apríl
Vojtech
V chráme svätého Víta v Prahe sú v kaplnke svätého Jána Nepomuckého uložené ostatky veľkej českej osobnosti svätého Vojtecha. Zavraždený bol 23. apríla v roku 997 v Tenkittene v Prusku niekoľko sto metrov od mora neďaleko mesta Kráľovec, blízko Fischhausenu, kde je dnes postavený osem metrov vysoký gotický kríž s nápisom: "Biskup svätý Vojtech zomrel v roku 997 mučeníckou smrťou pre svetlo kresťanstva."
Na jeho pamiatku založili veriaci Slováci v roku 1870 v Trnave Spolok svätého Vojtecha. Tento veľký český rodák zo slávneho kniežacieho slovanského rodu Slavníkovcov sa narodil na hrade Libica pri Poděbradoch. Jeho sviatok uctievajú nielen Česi, ale aj Slováci, Poliaci a Prusi.
Slovákov dobre poznal, veď birmoval v Ostrihome, ktorý bol nástupcom Nitry, syna uhorského vojvodu Gejzu. Tento syn sa volal Vajko, ale Vojtech jeho meno zmenil na Štefan a pod ním je známy ako prvý uhorský kráľ.
Vojtecha vychoval benediktín Radla a naučil ho latinsky. V tomto jazyku vedel všetky žalmy naspamäť. Študoval v saskom Magdeburgu, kde mu pri birmovke dal arcibiskup meno Adalbert, pod ktorým je známy v Nemecku, aj v Taliansku, kde pôsobil. V Prahe bol najprv pomocníkom biskupa Dětmara a po jeho smrti sa stal prvým českým biskupom, hoci sa zo skromnosti bránil prijať tento post. České knieža Boleslav II., vladykovia a duchovenstvo na tom trvali. Václav im povedal: "Infulu na hlave a berlu v ruke nosiť nie je ťažké, ale strašná je myšlienka na prísne zúčtovanie pred Bohom."
Za biskupa ho vysvätil mohučský arcibiskup za prítomnosti nemeckého cisára Ota II. v Taliansku. Vracal sa skromne domov na koni, na ktorom mal uzdu z konopného povrazu ako obyčajný pútnik. Aj vo funkcii biskupa spával na zemi a svoje dôchodky rozdával chudobným.
Lenže české knieža Boleslav II. s vladykmi udržiavali pohanské zvyky, pričom Vojtechovi zakázali stavať kostoly. Odišiel preto so svojim učiteľom Radlom do Ríma, kde u pápeža dostal súhlas opustiť biskupstvo. Vstúpil do benediktínskeho kláštora svätého Bonifáca na Aventíne, ktorý stojí dodnes. Po troch rokoch sem prišiel Radla na žiadosť českých vladykov, kniežaťa Boleslava a ľudu so žiadosťou, aby sa Vojtech vrátil do Prahy. Pápež im to prisľúbil, nuž biskup šiel.
Knieža Boleslav II. mu dal možnosť stavať kostoly a všetko šlo chvíľu v dobrých koľajach. Vojtech šiel na návštevu Moravy a potom Uhorska. Zatiaľ sa v Čechách zasa zhoršili pomery. Po návrate do Prahy sa opäť rozhodol vzdať biskupstva a šiel do kláštora na Aventíne. Knieža Boleslav II. trval na jeho návrate u pápeža, ktorému to Vojtech sľúbil s podmienkou, že ak ho nebudú v Čechách chcieť, môže z Prahy odísť.
Tam však už ani nedošiel. Počas cesty ho zastihla správa, že vyvraždili celú Vojtechovu rodinu Slavníkovcov. Zachránil sa len jeden brat v Poľsku u kniežaťa Boleslava Chrabrého. Vojtech napísal do Prahy, či ho teda chcú za biskupa, ale odpísali mu, že ho už nechcú. Odišiel do Hnězdna k Boleslavovi Chrabrému a odtiaľ sa rozhodol ísť na kresťanskú misiu k pohanským Prusom. Tu ho však na pohanskom poli zabili. Boleslav Chrabrý vykúpil od Prusov jeho telo zlatom a pochoval ho v Hnězdne. Neskôr jeho ostatky preniesli do chrámu svätého Víta, kde sú uložené dodnes.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára