2. apríl
Ján Pavol II.
Niet na svete hádam národa, ktorý by si nepripomenul pamiatku Jána Pavla II., ktorý zomrel 2. apríla v roku 2005. Narodil sa v Poľsku po 1. svetovej vojne v roku 1920 vo Wadowiciach ako Karol Wojtyla. Ako osemnásťročnému mu zomrela mamička. Presťahoval sa s otcom do Krakova, kde študoval filológiu. Hral v divadle, ale jeho štúdiá prerušila nemecká okupácia. Univerzity zatvorili a Ján Pavol II. pracoval v kameňolome, aj v chemickom závode.
Za nacizmu tajne študoval teológiu a skrýval sa u krakovského arcibiskupa. V roku 1946 skončil štúdium v tajnom seminári a bol vysvätený za kňaza. V Poľsku sa stal v roku 1964 krakovským arcibiskupom a o tri roky v roku 1967 kardinálom.
Z tých čias sa traduje príhoda, ako ho čakali v malej horskej dedinke. Pred kostolom stál cirkevný zbor, keď z vysokého kopca sa až pred vchodom do chrámu zastavil lyžiar a zmizol vnútri. Nik nevedel, že to bol on. Zbor začal spievať, lebo prišlo auto, ale bolo prázdne. Všetci stíchli v rozpakoch. Na to im miništrant oznámil, že Ján Pavol II. ich už čaká v kostole pred oltárom. Keď sa ho pýtali, či je vhodné, aby kardinál lyžoval, odpovedal: "Nevhodné je len to, ak kardinál lyžuje slabo."
V roku 1978 sa na pápežskom stolci vystriedali traja pápeži. Tým tretím sa 16. októbra stal Ján Pavol II., ktorý sa pričinil o pád komunizmu vo východnej Európe. Jeho zvolenie predvídal už v šesťdesiatych rokoch slávny svätec páter Pio, inak to bol pre svet šok rovnako, ako jeho účinkovanie.
Ako prvý pápež sa ospravedlnil židom za správanie niektorých kresťanov počas holokaustu a navštívil v roku 1986 rímsku synagógu. Židov nazýval drahými staršími bratmi, ktorým sám v 2. svetovej vojne pomáhal pri ich záchrane. Už v roku 1979 sa modlil v koncentračnom tábore Osvienčime a v roku 2000 vložil v Jeruzaleme do Múra nárekov lístok s prosbou o "odpustenie za všetky príkoria spáchané na židoch".
V roku 1995 pri druhej návšteve Slovenska sa poklonil pamiatke evanjelických mučeníkov v Prešove, ospravedlnil sa za upálenie Jána Husa a Martina Luthera nazval "vzorom kresťanského života". Tým Slovensko zapísal do análov svetovej histórie, keďže akt historického zmierenia s evanjelikmi urobil práve na jeho území.
Slovensko navštívil trikrát, pričom pri prvej návšteve v roku 1990 pobozkal slovenskú zem, akoby šlo o samostatný štát, hoci Slováci vtedy ešte žili v jednotnom štáte - Československu. V roku 1995 im odkázal Kristove slová, aby sa prestali báť a v roku 2003 sa rozlúčil s "drahým Slovenskom" a Slovákov vyzval, aby Európe ponúkli "dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii".
Dohromady navštívil 129 krajín na 104 zahraničných cestách. V roku 1981 zázračne prežil pokus o atentát a svojmu vrahovi pri návšteve vo väznici osobne odpustil. Snažil sa o zmierenie s východnou cirkvou, ale nikdy sa nedostal na pastoračnú návštevu Ruska.
Na audienciách sa stretol s 18 miliónmi veriacimi, prijal 1350 politických predstaviteľov a viac ako 700 hláv štátov. Snažil sa o spájanie viery a preto moslimov požiadal o vzájomné odpustenie. Rehabilitoval Galilea Galileliho a v roku 1986 usporiadal v Assisi spoločné modlitby za mier nielen pre 33 kresťanských cirkví, ale aj pre židov, moslimov, hinduistov a budhistov. Číne sa ospravedlnil za chyby pri evanjelizácii. Vyhlásil 482 svätých a 1338 blahorečil. Zomrel akoby v priamom televíznom prenose vo veku nedožitých 85 rokov za veľkého smútku celého sveta.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára