29. apríl
Katarína Sienská
Je spolu s Františkom z Assisi spolupatrónkou Talianska. Svätá Katarína Sienská urobila šokujúci krok vo svojom živote. Postavila sa pred pápeža a povedala mu: "Kto to má lepšie vedieť, než Vaša Svätosť, keď ste už pred dlhším časom urobili sľub, že sa vrátite do Ríma?"
A pápež Gregor XI. pochopil, že ústami Kataríny Sienskej prehovoril Boh. Sedemdesiatjeden rokov žili pápeži v Avignone zaviazaní francúzskym kráľom. Tento smutný čas v 14. storočí sa nazýva aj Avignonským zajatím. Počas neho vplyv cirkvi upadol na najnižšiu možnú mieru v dejinách. Autorita pápeža sa stratila, kňazi povoľovali v mravoch, dochádzalo k celkovému úpadku.
Keď sa Gregor XI. stal pápežom, zložil súkromný sľub Bohu, že vráti sídlo Svätého otca na hrob svätého Petra do Ríma. Nemal však na to dostatok odvahy. Tu sa zrazu pred neho postavila rehoľná sestra z tretieho najnižšieho rádu svätého Dominika. Tá sestra mala 29 rokov a nikdy nebola tak ďaleko zo svojho rodného mesta. V Siene pôsobila medzi ľuďmi v nemocnici, kde opatrovala chudobných chorých ľudí. A Katarína povedala pápežovi to, o čom nik nevedel.
Jeho sľub Bohu bol osobný. Preto pochopil, že Boh prehovoril ústami Kataríny a tak zrušil avignonské zajatie. Schizma v cirkvi sa tak úplne nevyriešila, lebo nový pápež Urban VI. postupoval proti francúzskym kardinálom tak tvrdo, že tí si zvolili v Avignone vlastného protipápeža. Srdce Kataríny Sienskej krvácalo. To už žila v Ríme, kam ju pozval Svätý otec, aby mu pomohla vyriešiť tento nový problém. Katarína sa modlila celé dni v chráme svätého Petra, kým vo veku tridsiatichtroch rokoch tak ako Ježiš Kristus zomrela pred očami vlastnej matky.
Matka Kataríny Sienskej porodila dvadsaťpäť detí. Poslednú Katarínu, ktorú vychovávala rovnako, a viedla ju k láske k Bohu. Ako dieťa Katarína žiarila šťastím, preto ju doma volali Eufrozína, čo znamená v taliančine potešenie. V šiestich rokoch sa jej prvýkrát zjavil Ježiš Kristus spolu s anjelmi, v ktorých spoznala svätých Petra, Pavla a Jána. Okamžite sa rozhodla pre vstup do kláštora.
V dvanástich rokoch si ostrihala sama vlasy, lebo jej otec s matkou naliehali, aby sa mladá a už krásna Katarína vydala. Ona to odmietala dovtedy, kým otec nezbadal, že na hlavu jeho dcéry si sadla biela holubica - symbol Ducha svätého. Odvtedy Katarínu nenútil do vydaja.
V sedemnástich rokoch si konečne obliekla rehoľné rúcho Diminikánok a rozdelila si denný program medzi kostol svätého Dominika, rodný dom a nemocnicu. Často upadala do extázy, z ktorej nadiktovala vzácne spisy Dialóg s Bohom, či Modlitby. Takto opísala duševné boje. Počula hlas, akoby o nej hovoril: "Umŕtvuješ svoje telo, ale lepšie by si urobila, keby si sa vydala." Ona zvolala: "Kde si bol, Ježiš, keď pokušiteľ na mňa dorážal a lomcoval mojím srdcom?" Na to počula Pána: "Uprostred tvojho srdca!" Pýtala sa prekvapená: "Ako si mohol byť uprostred škaredých predstáv?" On jej povedal: "Videl som tvoj boj, kde niet súhlasu, niet ani hriechu!"
Katarína Sienská sa nevyhla klebetám a prenasledovaniu od zlých ľudí, ale tí sa vplyvom jej modlitieb sami obrátili a už za jej života ju nazývali svätou. Pápež ju v roku 1970 vyhlásil za učiteľku cirkvi, hoci tento titul sa dovtedy udeľoval iba veľkým teológom - mužom. Jej spisy sú pýchou cirkvi a talianskej literatúry.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára