9. apríl
Kasilda a Maurus
Kasilda bola dcérou mohamedánskeho emira. Bolo to v časoch, keď v Španielsku Mohamedáni trýznili kresťanov. Hlavným mestom Mohamedánov bola Cordoba. V Tolede sídlil jej otec emir, ktorý väznil kresťanov. Kasilda ich potajme navštevovala a pomáhala im. Bolo to v 11. storočí.
Emir zistil, že jeho dcéra súcití s kresťanmi. Nakoniec ju sám poslal na kresťanské územie. Kasilda totiž ochorela. V noci mala videnie, že ak sa okúpe v jazere v kresťanskom kraji, vyzdravie. Tak sa aj stalo. Kasilda sa vybrala do Kastílie. Pri jazere svätého Vincenta sa nechala pokrstiť. Zostala tu žiť ako pustovníčka až do smrti, keď zomrela v chýre svätosti pre množstvo zázrakov a dobra, ktoré rozdávala trpiacim.
V apríli si pripomíname aj biskupa Maurusa. Rovnako ako Kasilda aj on žil v 11. storočí. Maurus bol však Slovák. Je to autor najstaršej zachovanej stredovekej prózy na našom území. Maurus napísal životopisy dvoch slovenských svätcov Svorada a Benedikta. Obaja boli pustovníkmi v Nitre a potom v Trenčíne. Z Nitry pochádzal aj Maurus, ktorý sa stal biskupom v dnešnom Pécsi, po slovensky v Päťkostolí. Tu sa rozhodol napísať o svätých Svoradovi a Benediktovi, keďže ich osobne poznal, legendy o ich živote. Maurusa uznával syn svätého kráľa Štefana princ a ďalší svätec Imrich. Po Imrichovej tragickej smrti na poľovačke, sa kráľ Štefan rozhodol Maurusa vysvätiť za biskupa v Päťkostolí. Toto územie vtedy obývali Slováci. Nachádzalo sa v časti, ktorú spravoval ešte Pribina a jeho syn Koceľ z Blatnohradu.
Maurus sa pravidelne stretával s pustovníkom Benediktom, ktorý žil na Skalke pri Trenčíne aj po smrti svätého Svorada. Od neho Maurus spoznal Svoradov život dôkladnejšie. Potom, ako Benedikta zavraždili, Maurus napísal životopis Svorada, ktorý je známy aj pod menom svätý Andrej a životopis jeho učeníka Benedikta. Napísal ich v latinčine.
Sám Maurus zomrel v chýre svätosti. Takto sa aj vzdávala úcta k nemu za celé stáročia, kým ju ukotvil v 19. storočí biskup slovenského pôvodu Ján Scitovský. Ten sa stal v roku 1853 kardinálom a na jeho popud Svätý otec Lev XIII. v roku 1892 potvrdil úctu k tomuto prvému stredovekému slovenskému spisovateľovi.
Blahoslavený Maurus sa zaslúžil o kanonizáciu svätých Svorada zvaného aj Andrej a Benedikta v 11. storočí. Maurus má zásluhy aj o obnovenie nitrianskeho biskupstva. Dodnes zachovávajú úctu k jeho pamiatke v Päťkostolí, teda v dnešnom maďarskom Pécsi, hoci Maurus je slovenského pôvodu.
Nitriansky biskup Viliam Judák ešte v roku 1995 žiadal preto právom, aby sme si Maurusa pripomínali aj v slovenskom liturgickom kalendári. Na Maurusove výnimočné vlastnosti upozornil prvý svätý Imrich a potvrdil ich prvý uhorský kráľ svätý Štefan.
Maurus bol významným biskupom, svätcom a Slovákom v dejinách strednej Európy. Najprv sa v roku 1030, keď mal tridsať rokov, stal opátom kláštora svätého Martina na Panónskom vrchu. V roku 1036 bol vysvätený za biskupa v Päťkostolí.
Ako šesťdesiatštyri ročný napísal spomínané životopisy svätých a na to o šesť rokov v roku 1070 Maurus zomrel.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára