Svätí na každý deň - 28. apríl: Ľudovít Mária Grignon z Montfortu

28. apríl
Ľudovít Mária Grignon z Montfortu

 Ľudovít Mária Grignon z Montfortu zažil toľké prenasledovanie pre svoju lásku k Bohu, až by človek tomu ani neveril, že sa to mohlo stať na prelome 17. a 18. storočia v katolíckom Francúzsku. Doma ich bolo jedenásť detí a z nich tri sestry sa stali rehoľnými sestrami, jeden brat bol Dominikánom a Ľudovít šiel za cieľom stať sa kňazom. Vďaka podpore dobrodincov, lebo pochádzal zo slabých sociálnych pomerov, sa dostal až na univerzitu v Paríži. Tu ho čakalo sklamanie v podobe prenasledovania za zbožnosť.
 Spolužiaci a ani učitelia neverili, že Ľudovít Mária Grignon je tak silne veriacim študentom. Nakoniec ho vysvätili za kňaza v roku 1700 vo veku dvadsaťsedem rokov. A ťažkosti pokračovali. Začal kázať v biskupstve Nantes s úspechom u poslucháčov, ale s nenávisťou od nadriadených, ktorí mu zakázali účinkovanie v biskupstve.
 Šiel teda do iných biskupstiev, ale tu sa situácia opakovala. Ľudia ho milovali, predstavení neznášali. Nedá sa ani zrátať, koľkokrát mu zakázali kňazskú činnosť. Bolo to viac ako dvanásťkrát.
Prijal prácu v nemocnici v Poitiers. Tu mal pôsobiť ako duchovný správca, ale keď videl, s akou ľahostajnosťou sa ošetrovatelia starajú o chudobných chorých, začal ich sám ošetrovať. Jeho príklad obety bol nákazlivý. Získal skupinu miestnych dievčat, pre ktoré zriadil kongregáciu Dcér múdrosti.
Aj tu ho zastavila ľudská žiarlivosť zo strany svetských ošetrovateliek. Poštvali proti Ľudovítovi biskupa a ten ho vykázal z Poitiers. Vrátil sa do Paríža, kde sa začal starať o staré chudobné ženy. Na nátlak veriacich biskup musel zmeniť rozhodnutie a povolal ho späť do nemocnice v Poitiers, odkiaľ ho onedlho opäť vyhodil a zakázal mu zostať v biskupstve.
Ľudovít šiel peši do Ríma, kde žiadal pápeža, aby ho poslal na misie k pohanom. Tam by aspoň vedel, prečo trpí za lásku k Bohu, ktorú chce sprostredkovať ľuďom. Svätý otec sa ho zastal, vymenoval Ľudovíta za apoštolského misionára, ale namiesto k pohanom ho poslal späť so slovami: "Tvojím misijným poľom bude Francúzsko."
 Ako apoštolský misionár mal byť nezávislý od biskupov, ale prax bola iná. Putoval z farnosti do farnosti, obnovoval krížove cesty a oživoval vieru v celom Francúzsku. Biskupi ho aj tak vyháňali. Získal si dôveru dvoch biskupov v La Rochelle a v Lucone. Založil tu Spolok svätého ruženca. Cítil prítomnosť Matky Božej, o čom napísal knihy Úvahy o pravej úcte k Panne Márii a Láska večnej Pravdy, o ktorých Ján Pavol II. povedal: "Tie knihy znamenali obrat v mojom živote."
Grignon hlásal, že každý je povolaný k svätosti a ak tak nekoná, odporuje Bohu, ktorý človeka s týmto cieľom stvoril. Podarilo sa mu založiť kongregáciu misionárov - Spoločnosť Panny Márie na misie vo farnostiach podľa príkladu Spoločnosti Ježišovej. Stalo sa tak rok pred smrťou, keď Ľudovít Mária Grignon z Montfortu 28. apríla v roku 1716 vo veku len štyridsaťtri rokov zomrel na zápal pobrušnice.
Jeho dielo žije ďalej. Okrem Dcér múdrosti, existujú Spoločnosti Panny Márie, či združenia Bieli kajúcnici, Štyridsaťštyri panien, alebo Milícia svätého Michala určená a založená Ľudovítom Mária Grignonom pre vojakov.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)