20. apríl
Agneša Montepulcianská
Zvládala všetko už v detskom veku. Tak môžeme v skratke dať charakteristiku dnešnej svätej. Agneša Montepulcianská sa narodila v bohatej rodine. Stalo sa tak v roku 1274 v Taliansku. Agneša však netúžila po zábavách, ani po detských hrách. Už vo veku deviatich rokov žiadala rodičov, aby sa smela obetovať službe Bohu. Ak si uvedomíme, že mala všetko, čo chcela, musela to byť osobitná Božia milosť, ktorá jej zjavila túto najväčšiu drahocennosť, akú si mohla žiadať v živote.
Ďalej bol Agnešin život už v útlom veku aj podľa dnešných kritérií veľmi úspešný. Veď mala štrnásť rokov, keď sa v kláštore zasvätenom svätému Dominikovi stala hospodárkou. Napriek novým povinnostiam Agneša nezanedbávala predchádzajúce povinnosti vo viere. Najmä umenie ustavičnej modlitby. Zároveň Agneša znášala dlhodobé pôsty, ktoré ju ešte len mali pripraviť pre jej ďalší obdivuhodný život.
Do kláštora dostali návštevu z provincie Viterbo. Chceli tu zriadiť kláštor podobný tomu v Montepulciane, kde žila Agneša. Vybrali si preto svoju predstavenú. Tá však odmietla odísť bez Agnešy, nuž šli obe. A tam v meste Procena sa stala zvláštna vec. V novom ženskom kláštore si za svoju novú najvyššiu duchovnú predstavenú zvolili ledva šestnásťročnú Agnešu. Nový kláštor tak výborne prosperoval, že sa z neho za krátky čas stalo opátstvo.
Tento rýchly pokrok však nebol jednoduchý. Okrem obrovskej obetavosti svätej Agnešy tu muselo byť splnených celý rad ďalších dôležitých náležitostí. Veď bola na funkciu opátky príliš mladá. A tak sa k slovu dostal Rím. Vtedajší pápež Mikuláš IV. musel mladistvej Agneše udeliť dišpenz - teda výnimku, aby mohla byť vo veku šestnástich rokov ustanovená za opátku.
Agneša vedela, že v takom nízkom veku bude môcť len ťažko spolusestry napomínať tak, aby ju poslúchali. Nuž zvolila najťažšiu možnú cestu vykonávania svojho úradu. Tá cesta bola však najúčinnejšia. Šla sama príkladom ostatným. Pätnásť rokov žila len na chlebe a vode s tým, že spávala na holej zemi, pričom za vankúš jej slúžil kameň. Pritom sa starala o chorých a snažila sa pomáhať chudobným.
Svoju mladosť sa snažila krotiť aj ťažkými fyzickými trestami, ktoré pre nás dnes môžu vyznievať kruto. Agneša však bojovala sama so sebou a preto sa rozhodla bičovať. Len takýmto sebaponížením sa jej darilo udržať sa v neustálej pokore. Aj dnešným mladým ľuďom sa ľahko stáva, že dosiahnu obrovský úspech, aký sa nepodaril ani ich rodičom za celý život. Potom spyšnejú a upadnú do hriechu. Agneša sa však snažila uchrániť pred pýchou, čo sa jej aj podarilo.
Úspechy, ktoré dosiahla, vyvolali v jej rodine väľkú túžbu, aby sa vrátila domov do Montepulciana. Urobila to. Rozhodla sa založiť kláštor v dome, v ktorom predtým bývali ľahké dievčatá. Zároveň sa o ne Agneša snažila starať. Zomrela ako štyridsaťtri ročná 20. apríla v roku 1306, keď smutným sestrám stojacim pri jej posteli povedala: "Prečo plačete? Radšej sa tešte, že mám konečne vojsť do slávy svojho Ženícha. Len dôverujte Pánovi, neopustí vás. Milujte sa, dietky moje, lebo láska je známkou Božích detí."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára