11. apríl
Stanislav
Svätý Stanislav ako patrón Poľska dokázal stáť neohrozene pred mocným kráľom a karhať ho za jeho zhýralý život. Nie nadarmo prirovnávajú Stanislava k Jánovi Krstiteľovi, ktorý ako vieme z biblie, karhal zlého kráľa Herodesa za to, že žil s manželkou iného.
Rovnako ako Ján Krstiteľ, aj svätý Stanislav prišiel o hlavu. Zoťal mu ju sám kráľ, čo Herodes nedokázal, ale nakázal svojim sluhom, aby zoťali hlavu Jána Krstiteľa. Poľský kráľ tak musel urobiť vlastnoručne, lebo jeho vojaci odmietli splniť kráľov rozkaz. Stanislav bol vtedy biskup a modlil sa v chráme. Tam vkročil kráľ s mečom v ruke a zoťal mu hlavu. Len preto, že Stanislav trval na svojom. Kráľ dával zlý príklad poddaným. Šíril nemravnosti. Stanislav sa preto zaňho modlil, postil, nakázal kňazom viesť za obrátenie kráľa bohoslužby. Nakoniec priniesol aj najvyššiu obetu - svoj život.
Poľský kráľ zavraždil svätého Stanislava 11. apríla v roku 1079 v kostole svätého Michala na Skalke pri Krakove. Vtedy mal biskup Stanislav štyridsaťdeväť rokov. Kráľ prežil svoju obeť len o dva roky. Podľa všetkého zomrel v benediktínskom kláštore v Ossiachu v Korutánsku. Teda Stanislavova obeta nebola zbytočná. Vražda nepriniesla panovníkovi úľavu, ale nakoniec zbavila Poľsko zlého kráľa. Svätý Stanislav priniesol na oltár vlasti najväčší dar - vlastný život. Pritom on bol len biskup. Kráľa mal podľa všetkých pravidiel naprávať arcibiskup. Ten sa však tejto úlohy bál. Niekto ju musel urobiť.
Stanislav nerozmýšľal, že to mal urobiť niekto iný. Bol biskupom a mal prístup ku kráľovi. Ak chcel od obyčajných ľudí, aby dodržiavali Boží zákon, to isté vyžadoval aj od kráľa. Preto sa nebál. Za Stanislavom stal vyšší zákon. Zákon, ktorý nepozná meč ako prostriedok na presadenie pravdy.
Nečudo, že Poliaci majú vo svojom národe takú silnú vieru. Mali v dejinách svätcov, ktorí sa nebáli pre vyššiu pravdu zomrieť. Pripomeňme si slová biskupa Stanislava ako ich povedal na kráľovskom dvore rovno vladárovi do očí: "Kráľ! Nepatrí sa mať manželku blížneho! Dávaš ľudu zlý príklad pohoršenia, lebo poddaní ho potom nasledujú. Prečo nedbáš na Boha a jeho prikázanie? Prečo poškvrňuješ kráľovskú dôstojnosť? Boj sa Božieho hnevu!"
A Boží hnev dopadol na kráľa v plnej sile. Vražda biskupa bola posledným jeho zlým činom. Svätý Otec v Ríme dal kráľa vyobcovať z cirkvi a nad Poľskom vyriekol interdikt, čo znamená, že boli zakázané všetky bohoslužby. Zároveň pápež Gregor IV. oslobodil poddaných od poslušnosti voči kráľovi, čím proti panovníkovi postavil aj šľachtu. Kráľ musel z Poľska odísť.
Stanislav bol symbolom Poľska už v čase, keď žil. Všetky svoje biskupské dôchodky rozdával chudobným, starým a chorým. Pre seba si nechával len to najnevyhnutnejšie na prežitie. Volali ho svätým biskupom. Do tohto úradu ho musel pápež donútiť nastúpiť, lebo Stanislav ho odmietal zo skromnosti prijať. Nakoniec biskupstvo premenil na dar. Dar ľudu, pri ktorom sa daroval on sám.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára