26. apríl
Jozef Benedikt Cottolengo
"Boh sa postará," to sú prosté slová, vďaka ktorým získajú Božiu milosť naozaj len tie najušľachtilejšie srdcia. K takým patril svätý Jozef Benedikt Cottolengo z mestečka Bra v talianskom Piemonte.
Narodil sa v roku 1786 ako prvé z dvanástich detí. V detstve mal veľké trápenie. Nechápal nič z toho, čo sa učil v škole. Ostatné deti sa mu smiali. Rodičia nad ním smútili a už boli rozhodnutí, že ho zo školy vezmú a nebudú ho ďalej trápiť.
Vtedy vošiel do kostola. Najradšej sa doma hrával na omšu a dával kamarátom aj kázne. Teraz však v kostole objavil obraz svätého Tomáša Akvinského. Vedel, že to bol veľký učenec. Jozef Benedikt Cottolengo sa úprimne k nemu pomodlil s prosbou o orodovanie, aby viac nebol v škole za hlupáka. Už počas modlitby pocítil, že jeho žiadosť je vyslyšaná. Učitelia, spolužiaci, i rodičia žasli, keď sa z neho za krátku chvíľu stal najlepší žiak.
Na začiatku 19. storočia zúrili napoleónske vojny. Šiel do Turína študovať teológiu, ale kolégium bolo zatvorené a aj jeho povolali do armády. Biskup sa ho pýtal, čo bude robiť? "Boh sa postará," povedal Jozef.
Biskupa tieto slová od mladého klerika potešili, nuž sa rozhodol dať žiadosť o sprostenie vojenskej služby pre Jozefa Benedikta, aj keď na to nemal žiaden dôvod a dovtedy nikoho ani tejto služby nezbavili. Jeho žiadosť bola prijatá. Jozef mohol študovať a dvadsaťštyriročný bol vysvätený za kňaza.
Stal sa kanonikom v kostole Telo Pána v Turíne. Snažil sa pomôcť každému, kto to potreboval. Tak sa dostal raz pred neriešiteľnú situáciu. Jedna žena zomierala na tuberkulózu. Do nemocnice ju odmietli prijať, lebo bola tehotná. Do pôrodnice ju odmietli prijať, lebo mala tuberkulózu. Jozef sa modlil za ženu ruženec a vtedy dostal víziu. Na druhý deň si prenajal tri izby a založil vlastný Malý dom Božieho milosrdenstva. Pre pacientov, ktorých nik nechcel ošetriť.
Mnohí sa mu smiali. Nemal prostriedky a keď v Turíne vypukla epidémia cholery, dokonca dosiahli úradný zákaz činnosti Malého domu Božieho milosrdenstva. Vtedy Jozef reagoval pred úradmi slovami: "Vidno, že nie ste z Bra. U nás presádzajú kapustu, aby rýchlejšie rástla. Aj Božia prozreteľnosť preloží svoje dielo a urobí veľkú kapustu!"
Jeho viera slávila onedlho úspech. Založil nový Malý dom Božieho milosrdenstva na predmestí Turína v tzv. Údolí zabitých, kde kedysi rímske vojská vraždili kresťanov - mučeníkov. A tu za chvíľu vyrástol Dom nádeje, Dom viery, Dom Panny Márie, Betlehemský dom, dohromady malé mestečko Božej prozreteľnosti s vyše desaťtisíc obyvateľmi. Ich vstupenkou bolo len to, že ich nik z nejakého dôvodu nechcel. Nezáležalo na tom, akej sú národnosti, či vierovyznania. Pomáhali tu zadarmo chorým, biednym, ale aj vyučiť sa invalidom, aby sa dokázali o seba postarať.
Kráľ Albert obdivoval Jozefove dielo, ale varoval ho, že raz umrie a kto sa o obyvateľov rozsiahleho nemocničného komplexu postará? Jozef mu ukázal z okna na nádvorí výmenu kráľovských stráží a kráľovi povedal: "Ak to Prozreteľnosť chce, povie iba slovo a iný zaujme moje miesto."
Jozef Benedikt Cottolegno zomrel v apríli v roku 1842 ako päťdesiatšesť ročný so slovami žalmistu: "Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdem do domu Pánovho!" Jeho Malý dom Božej Prozreteľnosti existuje v Turíne dodnes.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára