13. apríl
Martin
V novom kňazskom breviári môžeme nájsť list dnešného svätca. Pápež Martin I. patrí k tridsiatim Svätým otcom v histórii, ktorí zomreli ako mučeníci.
Zacitujme z jeho listu, aby sme pochopili, čo prežíval v siedmom storočí, keď vo vyhnanstve v roku 655 na Kryme zomrel od hladu: "Vo svojom vyhnanstve som nielen odrezaný od celého sveta, ale aj zbavený všetkých prostriedkov, aby som si mohol udržať život. Obyvatelia, medzi ktorými som sa ocitol, sú diví pohania. Nepoznajú lásku k blížnemu ani súcit. Hovorí sa tu o chlebe, ale nevidieť ho. Nič nám tu nedarujú. Za mieru obilia som musel zaplatiť štyri zlaté. Čudujem sa len bezcitnosti svojich známych v Taliansku, ktorí celkom na mňa zabudli, akoby som už nebol nažive. Najmä sa čudujem, že sa kňazstvo v Ríme tak málo stará o svojho člena."
Takto sa sťažoval pápež. Právoplatne zvolený Svätý Otec, ktorého namyslený cisár poslal do vyhnanstva a pápež zostal sám. Martin I. ďalej v liste napísal: "Aj keď Cirkev svätého Petra nemá veľké poklady, aby pomáhala nešťastným v biede, má predsa zásobu obilia a oleja, čím môžu podporovať hladných. Alebo azda prekáža členom tejto Cirkvi strach, aby plnili príkaz lásky voči prenasledovaným? Ale ja predsa neprestávam na príhovor svätého Petra prosiť Boha, aby ich všetkých ochraňoval a v pravej katolíckej viere nezvratne zachoval a upevňoval. Čo sa týka môjho umoreného tela, nesužujem sa veľmi, lebo Boh sa oň postará. Pán je blízko. Dúfam v jeho milosrdenstvo, že nebude už dlho odkladať moje trápne živobytie, ktoré čoskoro ukončí."
Martin I. sa previnil voči cisárovi iba tým, že odmietol uznať bludné kresťanské učenie, ktoré vládca presadzoval. Cisár bol navedený carihradským patriarchom Pavlom, ktorý bol zástancom bludného učenia. Podľa neho mal Ježiš Kristus iba božiu vôľu a nemal vôľu človeka. Martin ešte predtým, než sa stal pápežom, vysvetľoval, že Kristus mal aj ľudskú a aj božiu vôľu. Bludné učenie o jednej vôli však slúžilo cisárovi na podmanenie si cirkevných predstaviteľov, ktorým mohol potom vládnuť. Preto počúval carihradského patriarchu a dal pápeža v Ríme zatknúť.
Na obranu Martina I. povstali vtedy všetci rímski veriaci a Svätého Otca by bez násilia neodvliekli pred cisársky súd do Carihradu. Lenže pápež odmietol krviprelievanie. Sám sa vydal do rúk cisárových vojakov a šiel ako väzeň v okovách hájiť pravdu.
Cisár ho odsúdil na smrť. Na to patriarcha Pavol ochorel. Keď sa dozvedel od panovníka, ako zatočil s pápežom, pohlo sa pred smrťou jeho svedomie a cisárovi povedal: "Či to nie je barbarstvo, keď trýznite nevinného najvyššieho pastiera Cirkvi ako nejakého zločinca? V hodine smrti sa naše činy ukazujú v celkom inom svetle!"
Na to Pavol zomrel. Oľutoval teda zjavne svoje činy. Cisár sa zľakol, nuž trest smrti zmenil pápežovi na vyhnanstvo na Kryme. Zatiaľ v Ríme sa dovtedy horliví bojovníci zrazu zľakli tiež a Svätému Otcovi nepomohli v ťažkej chvíli, na čo on zomrel od hladu. Dnes je pochovaný v Ríme v chráme svätého Silvestra pri hrobe iného svätého Martina, známeho biskupa z Tours.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára