24. apríl
Juraj
K pätnástim svätcom, ktorým dal Boh moc pomáhať ľuďom, ktorí ich prosia o orodovanie, patrí svätý Juraj. Ten získal túto schopnosť po smrti vďaka tomu, že pri ukrutných mukách, aké podstúpil pre Ježiša Krista, prosil Boha o to, aby jeho obeta mohla pomôcť iným.
Juraj sa narodil v roku 280 v Selene v Kapadócii, ktorá je dnešnou súčasťou východného Turecka. Žil teda za vlády krutého rímskeho cisára. Bol nim Dioklecián, ktorý prvých dvadsať rokov svojej vlády nechával kresťanov na pokoji, keďže bol zaujatý reorganizáciou ríše. Rozdelil ju na východnú a západnú. Vo východnej ríši ustanovil za správcu svojho tesťa Galeriusa a na západe Konštancia Chlora, otca Konštantína Veľkého, ktorý dal kresťanom túženú slobodu.
Galerius štval Diokleciána proti kresťanom. Žiadal zavedenie jediného štátneho náboženstva, ktorým mal byť kult rímskych bohov. Dioklecián túto otázku dlho odkladal, lebo jeho manželka a aj dcéra boli kresťanky. Nakoniec sa po dvadsiatich rokoch vlády rozhodol vydať tri edikty. Žiadal zbúrať kresťanské modlitebne, zničiť sväté knihy a kňazi mali obetovať bohom. Potom vydal aj krvavý edikt, že kto by odmietol obetovať rímskym bohom, mal byť popravený. Kresťanská krv tiekla v potokoch. Denne v rímskych provinciách zavraždili aj sto ľudí, okrem západnej ríši, kde vládol Konštancius Chlorus.
Chorý Dioklecián v roku 305 odstúpil od vlády. To už však cirkev mala tisícky nových svätých mučeníkov. Medzi nimi vynikal Juraj. Ten bol plukovníkom v cisárskom vojsku. Patril k Diokleciánovým obľúbencom. Keď cisár vydal edikty, na základe ktorých začali vraždiť kresťanov, Juraj sa pred neho postavil a žiadal ho, aby okamžite tieto nariadenia zrušil. Cisár sa nahneval na verného vojaka a dal ho uväzniť. Nasledovali kruté muky, ktoré vyvrcholili Jurajovou popravou v meste Diospola v Palestíne. Stalo sa tak v roku 303.
Jurajov príklad posilňoval tisícky ďalších na smrť idúcich kresťanov. Ich obeta pre Boha bola taká pôsobivá, že aj krutý Galerius jej podľahol, keď vo východnej ríši v Nikomedii vydal v roku 311 tolerančný edikt. Ním povolil kresťanom vyznávať ich vieru, dokonca ich žiadal, aby sa modlili za cisára a ríšu. Naopak, na miernom západe vystúpil Maxencius s novým prenasledovaním kresťanov, ktoré zastavil až Konštantín Veľký, keď 12. októbra v roku 312 pri Milvijskom moste neďaleko Ríma porazil Maxenciusa.
V 13. storočí dostalo umučenie svätého Juraja nový literárny kontext. Jeho hrdinské správanie pri mukách, ktoré obetoval Bohu, aby získal večný život, a stal sa tak víťazom nad vrahmi, pretvorili do legendy. Podľa nej mal rytier svätý Juraj zabiť draka, ktorý šiel zožrať princeznú. Je to alegória na zlo, ktoré ovládalo cisárov Rímskej ríše, ktorí nezmyselne, ale krvavo prenasledovali ranných kresťanov. Úcta k svätému Jurajovi sa teda šírila ďalej, keď si ho rytieri volili za patróna, a anglický kráľ Eduard III. si ho v roku 1330 zvolil za ochrancu podväzkového rádu. Juraj bol patrónom svätej Rusi, a v súčasnosti je patrónom skautov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára