8. apríl
Albert
Komu ide o vec, ten sa nebojí ani vlastného ohrozenia. To platí dnes rovnako, ako to platilo v časoch, kedy žil svätý Albert. Narodil sa v roku 1150 a bol zákerne zavraždený v roku 1214. Teda žil šesťdesiatštyri rokov.
Albert za tento krátky čas dokázal neuveriteľné množstvo mierových misií vo svete. Skúsme aspoň niektoré vymenovať. Urovnal spor medzi nemeckým cisárom Fridrichom Barbarossom a pápežom Klementom III. Zmieril rozvadené mestá Parmu s Piacenzou a Miláno s Paviou. V oboch prípadoch hrozila občianska vojna, ktorá bola vtedy častým javom riešenia hádok medzi mestami. Urovnal spory opáta s vtedajším prepoštom svätým Ambrózom v Miláne. Vyjednal mier medzi kráľom Jeruzalema a vládcom Cypru. Zmieril arménskeho kráľa s kniežaťom z Tripolisu, ktorého zmieril aj s rytiermi templármi. Vymenil z postu antiochijského archidiakona, aby nastolil spravodlivosť v úrade, a zároveň sa postavil proti kniežaťu z Tripolisu. Ten totiž držal vo väzení v rozpore s právom antiochijského patriarchu. Albert zosadil neoprávnene dosadeného gréckeho patriarchu a nechal zvoliť legálneho latinského patriarchu. Rovnako zrušil aj neplatnú voľbu arcibiskupa v cyperskej Nikózii. So sultánom v Damasku vyjednával mier pre Svätú zem a so sultánom v Egypte dohodol, ale potom aj prakticky urobil výmenu zajatcov medzi znepriatelenými stranami vo vojne.
Vypočítali sme len tie najväčšie viditeľné skutky lásky, aké predviedol Albert na celospoločenskom poli. Predchádzali im však drobné riešenia domácich rodinných sporov, ktoré dokázal svojou svätosťou urovnať skôr, ako vznikol nejaký ťažší hriech medzi ľuďmi. Albert tvrdil, že sa mu to darí vďaka tomu, že sa od rána, hneď ako vstal, modlil. Ranné modlitby mu pomáhali prekonať viaceré prekážky v živote.
V meste Vercella bol dvadsať rokov biskupom. Od roku 1204 sa stal patriarchom v Jeruzaleme. Až tam sa doniesol chýr o Albertovej schopnosti urovnávať nezmieriteľných nepriateľov. V Jeruzaleme vládli Saracéni, ktorí kresťanov nenávideli. Preto veriaci ani lepšieho patriarchu ako Alberta nemohli zvoliť. Jeho svätosť si vážili aj Saracéni, pre ktorých bol hlavným nepriateľom.
Albert ešte stihol napísať šestnásť článkov - regulí pre slávne rádové spoločenstvo Bratov Matky Božej z hory Karmel. Tie sa dodržujú v pôvodnom predpise fakticky od 13. storočia až dodnes bez výraznejších zmien. Samotní Karmelitáni uctievajú Alberta ako svojho zákonodarcu a dnes preto majú radostný deň, keď si pripomínajú jeho svätú pamiatku.
Smutnejšia je len spomienka na to, že svätého Alberta úkladne zavraždili. Urobil tak jeden hriešnik, ktorý sa odmietal podriadiť Albertovým napomínaniam. Tento poblúdenec jeruzalemského biskupa prebodol dýkou. Zavraždil tak nielen svätca, biskupa a dobrého človeka, ale významného diplomata, ktorý prinášal pre ľudí mnohých národností a vierovyznaní jednu z najdôležitejších vecí, aké potrebovali pre svoj život. Aj pre nás je i dnes táto vec veľmi dôležitá, vzácna a drahá. Je to mier.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára