10. september
Mikuláš Tolentínsky
Pri otvorení procesu blahorečenia svedčilo 381 svedkov zázrakov, aké za života spôsobil orodovaním u Boha svätý Mikuláš Tolentínsky. Tento svätec bol právom považovaný za divotvorcu. Zvláštnu Božiu milosť získal čistotou, silou viery a prísnymi pôstmi. Bol dieťaťom vymodleným od Boha. Jeho rodičia nemohli mať dlho potomkov. Preto urobili kajúcnu púť do mesta Bari k hrobu svätého Mikuláša. Po nej sa im narodil v roku 1245 syn, ktorému dali meno na počesť svätca Mikuláš.
Chlapček bol bezproblémovým dieťaťom. Sám sa snažil napodobniť príklad svätého Mikuláša a už ako sedemročný sa začal postiť. Rozdával jedlo chudobným, ktorých bolo v 13. storočí v Taliansku veľmi veľa. Mikuláš vodieval k rodičom chudobných, ktorých stretol na uliciach, aby sa s nimi podelil o jedlo.
Ako rástol, získaval si úctu nielen doma, ale aj v spoločnosti. Biskup mu zveril výnosné miesto kanonika v chráme v Tolentíne. Tým získal dostatok prostriedkov na podporovanie chudobných, ktorým rozdával zárobok. V tomto chráme počul krásnu kázeň bosého mnícha z rehole svätého Augustína. Na kázni sa mladý Mikuláš presvedčil aj o vlastnom poznaní, že svet je pominuteľný a preto odišiel z postu kanonika. Prihlásil sa do rehole Pustovníkov svätého Augustína. Tu sa snažil v noviciáte nájsť miesto pri pomoci a rozdávaní lásky iným ľuďom najprv umrtvovaním v povinnostiach. Robil najťažšie práce a spával na zemi s kameňom pod hlavou. Potom sa vrátil k postnému spôsobu života, ktorý ešte zdokonalil. Nepostil sa už iba tri dni v týždni, ale začal s úplným postným spôsobom života. Jedával len suchý chlieb a niekoľko korienkov bylín denne. Takto umrtvoval telo a zmyselné žiadosti. Vo veku dvadsaťštyri rokov bol vysvätený za kňaza biskupom z Osimu, ktorým bol svätý Benvenuto.
Onedlho Mikuláš Tolentínsky úplne zoslabol. Začal sám pochybovať o správnosti životného štýlu. Do toho sa pridružilo trápenie z rodiny. Jeho strýko bol predstaveným v inom kláštore a začal synovca prehovárať, aby sa toľko netýral. Aby vstúpil k nemu do kláštora, kde by mohol celkom pokojne žiť. Mikuláš mu povedal:
"Nevstúpil som do rehoľného stavu preto, aby som žil pohodlne."
Modlil sa celé dni za to, aby vedel, či koná správne, alebo má predsa zmeniť postoj. Začínal podliehať predstave, že ani Bohu sa jeho obeta tela nemôže páčiť. Vtedy pri modlitbách získal presvedčenie, ako má pokračovať. Vďaka osvieteniu pochopil, že koná správne. A hoci vyzeral v tridsiatich rokoch na šesťdesiat, žil ešte plných tridsať rokov rovnakým spôsobom. Premohol pokušenia a jeho predstavený provinciál ho posielal neustále z jedného kláštora do druhého, aby slúžil ako príklad sebaovládania pre iných rehoľníkov.
Mikuláša cestovanie mimoriadne vyčerpávalo a tak sa natrvalo usadil v Tolentíne, kde žil tridsať rokov. Počas tohto obdobia sa stal známy ako divotvorca. Boh jeho oddanosť a lásku odmenil množstvom zázrakov, ktoré mu boli dopriate vykonať v mene Ježiša Krista.
Niekoľko dní pred smrťou, keď zomrel ako šesťdesiatročný, sa Mikuláš Tolentínsky od radosti pred blížiacim sa stretnutím s Kristom, veselo smial. Tak sa úprimne tešil na smrť, ktorá prišla 10. septembra v roku 1305. Svätý Mikuláš Tolentínsky radostne zvolal "Otče, do tvojich rúk porúčam svoju dušu," a šťastný zomrel.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára