3. september
Gregor Veľký
Svätý Gregor Veľký sa narodil v roku 540 v bohatej a slávnej rímskej rodine. Kariéru začal veľmi rýchlo a dosiahol najvyšší občiansky post v Ríme už vo veku tridsiatich rokov, keď sa stal námestníkom cisára, ktorý vtedy sídlil v Carihrade. Preto bolo o to prekvapujúcejšie, že sa po smrti otca, ktorý bol senátorom, zrazu všetkých hodností vzdal. Rozsiahly majetok, ktorý získal dedičstvom, rozdal. Ponechal si len otcovský dom, v ktorom začal žiť ako mních. Bol veľmi skromný a prísny v chudobe. Do konca života dodržiaval ťažký pôst.
Gregorovi sa svet zunoval. Spoznal jeho dočasnú hodnotu a preto túžil po hlbšom obetovaní sa Bohu a odmietal dočasnú svetskú slávu. Ale tá ho prenasledovala celý život, hoci sa bránil jej prejavom.
Pápež poslal Gregora na cisársky dvor do Carihradu ako vyslanca. Tu žil naďalej prísnym rehoľným životom. Po smrti pápeža bol zvolený do najvyššieho cirkevného úradu. Snažil sa z poníženosti tomu vyhnúť. Gregor túžil slúžiť Bohu, kým pápež v tých časoch mal na starosti nielen správu cirkvi, ale aj celého mesta Rím. Lenže ľudia vedeli, koho im Boh poslal v podobe poníženého kňaza Gregora. Veď v časoch morovej nákazy zaviedol pobožnosti na uliciach mesta. Tu na náhrobnom pomníku cisára Hadriána, ktorý mal podobu hradu, Gregor zbadal počas procesie stáť anjela, ktorý zasunul meč do pošvy. Bolo to znamenie, lebo mor naozaj zázračne v Ríme skončil. Odvtedy sa tento pomník v Ríme volá anjelským hradom a na pamiatku tohto zázraku sa každý rok koná na sviatok svätého Marka katolícka procesia. Aj keď sa Gregor schoval v lese, aby nemohol byť vyhlásený za pápeža, ľudia ho našli a v sprievode ho odprevadili do chrámu, kde bol vysvätený vo veku päťdesiatich rokoch za Svätého Otca Gregora I.
V tomto úrade zjednotil cirkevnú liturgiu, ktorá sa používa v mnohých prípadoch v ním zavedených pravidlách dodnes. Zaviedol chrámové spevy bez hudobného sprievodu známe na celom svete ako gregoriánske chorály. Na to zriadil spevácku školu Schola cantorum. Mal zásluhy na obrátení Longobardov z ariánskeho bludu na kresťanskú cestu a poslal do Anglicka významnú misiu na čele so svätým Augustínom Canterburským. Rovnako vďaka Gregorovým neúnavným zádušným omšiam za jedného zomrelého rehoľného brata dal cirkvi dodnes hojne využívanú tradíciu obetovania omší za zasnulých. Po tridsiatich zádušných omšiach sa totiž hriešny rehoľník zjavil vlastnému bratovi už ako spasený, čo Gregor uzavrel slovami:
"Je jasné, že zomrelý bol oslobodený od svojich trestov vďaka účinkom obety svätej omše."
Gregor Veľký zanechal po sebe obrovské množstvo písomných pamiatok, ktoré mali vplyv na ďalší vývoj cirkvi v mnohých stáročiach až po súčasnosť, preto sa považuje za posledného klasického učiteľa cirkvi spolu so svätými Ambrózom, Augustínom a Hieronymom. Podľa jeho príkladu pápeži dodnes používajú ním zavedený skromný titul Papa, servus servorum Dei, čiže pápež, sluha sluhov Božích. Takto sa podpísal pod list adresovaný carihradskému patriarchovi, ktorý si začal robiť nároky na titul všeobecného a teda ekumenického najvyššieho biskupa v cirkvi, ktorý mu nepatril. Posledných päť rokov bol pre chorobu pripútaný k posteli, ale cirkev spravoval ďalej veľmi múdro, až kým v roku 604 zomrel vo veku šesťdesiatpäť rokov. Pápež Gregor I. Veľký je pochovaný v Chráme svätého Petra v Ríme.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára