22. september
Michal Buzalka
Michal Buzalka sa narodil v septembri v roku 1885, teda presne tisíc rokov po smrti vierozvestca svätého Metoda. Stal sa ako on biskupom a v roku 1936 prvým rektorom bratislavského kňazského seminára. Buzalkovi patrí aj iné historické prvenstvo, keď sa stal prvým pomocným biskupom po vzniku trnavskej apoštolskej administratúry s tým, že bol zároveň prvým biskupom trvalo pôsobiacim v Bratislave. Svätý otec mu po vysviacke za biskupa v roku 1938 v Ríme daroval biskupský náprsný kríž so slovami, aby ho nosil v srdci, keď bude musieť znášať príkoria. To sa aj splnilo, lebo Michal Buzalka zomrel ako mučeník.
Akoby to predvídal, keď do biskupského erbu si dal heslo - cez kríž k svetlu. O rok po vzniku Slovenského štátu v roku 1940 Michal Buzalka navrhol "odvolať kňazov z politického a hospodárskeho účinkovania".
Bol proti angažovaniu kňazov v politike v čase vojny. Prvú svetovú vojnu bol sám na fronte. Z bojov sa dostal späť na faru v Skýcove vďaka náhode, lebo kým bol ako kňaz na fronte, jedno z detí hodilo hrudu blata do pani grófky. Tá sa zľakla, že mládež bez svojho pastiera úplne zdivie, preto intervenovala až vo Viedni, aby kňaza Buzalku prepustili z vojny domov.
V čase vzniku prvej Československej republiky bránil Skýcov proti maďarským boľševickým vojskám, ktoré obsadili južné Slovensko. V blízkych Zlatých Moravciach padlo rozhodnutie, že prvého musia obesiť farára Buzalku zo Skýcova. Farníci sa oňho báli a chceli, aby sa schoval, ale on povedal:
"Keď mi je súdené, zomriem ako Slovák na Slovensku a tu budem pochovaný."
Narodil sa vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici, kde je dnes jeho hrob. Bol najstarším zo štyroch detí, ale jeho traja súrodenci rýchlo zomreli až na brata Jána, ktorý zomrel krátko potom ako vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, čiže tiež v mladom veku. Rodičia boli síce chudobní, ale snažili sa deti vychovať nábožne a najmä vo veselej rodinnej atmosfére. Michal chodieval osem rokov dvanásť kilometrov peši do gymnázia v Banskej Štiavnici. Do siedmeho ročníka už nastúpil do benediktínskeho gymnázia v Ostrihome, odkiaľ ho arcibiskup ako nadaného žiaka poslal na vysokoškolské štúdium do Viedne, lebo do Ríma by ho poslal len pod podmienkou, ak by si pomaďarčil meno, čo Buzalka odmietol.
Po vysviacke za kňaza pôsobil v Teplej, v Banskej Štiavnici a v nemocnici svätého Štefana v Budapešti, odkiaľ ho preložili do Skýcova pri Zlatých Moravciach. Počas Slovenského štátu sa v čase druhej svetovej vojny stal vymenovaním z Ríma ako biskup vojenským vikárom, teda mal na starosti duše slovenských vojakov, čo bolo šťastné riešenie, keďže Buzalka nikdy neuznával vojnu a násilie. Vojaci si po jeho kázňach kupovali húfne ružence. Buzalka im prizvukoval:
"Žite a bojujte tak, aby bol s vami vždy Pán Ježiš."
Nacisti evidovali podľa archívnych dokumentov Buzalku ako človeka s protinemeckým zameraním. Stál pri zrode Spolku svätých Cyrila a Metoda a do Vatikánu posielal od začiatku vojny správy o krutom vraždení občanov židovského pôvodu, ktorých sa ako biskup snažil zachraňovať. Pripisuje sa mu okolo 120 zachránených ľudí. Zatklo ho gestapo a po vojne komunisti v roku 1950, ktorí ho obvinili z vlastizrady vo vykonštruovanom procese s tromi biskupmi, v ktorom bol Michal Buzalka odsúdený na doživotie spolu s Pavlom Gojdičom a Jánom Vojtaššákom. Zomrel v roku 1961 ako sedemdesiatšesťročný v Čechách.
Až po troch rokoch komunisti povolili prevoz jeho ostatkov z cintorína v Tábore na Slovensko do jeho rodiska vo Svätom Antone. Vtedy sa zistilo, že telo mučeníka biskupa Michala Buzalku zostalo v hrobe neporušené.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára