27. septemberVincent de Paul
Od osemnástich do osemdesiatich rokov, kedy 27. septembra v roku 1660 svätý Vincent de Paul zomrel, si neľahol. Zomrel posediačky na stoličke so slovami:
„Môj Ježišu!“
Život Vincenta de Paul je preplnený udalosťami, z ktorých k najdramatickejším patrí jeho otroctvo. Loď, na ktorej sa plavil ako mladý kňaz, prepadli Mauri. Z Vincenta sa stal otrok v Afrike. Najprv na pobreží, potom vo vnútrozemí u lekára, po jeho smrti zasa u bývalého kresťana, ktorý ako mohamedán poslal otroka Vincenta pracovať na plantáž. A nikde, kde pôsobil, neklesal Vincent de Paul na duchu. Druhých povzbudzoval, bol skromný a trpezlivý.
Jeho vyslobodenie z otroctva je zázrakom. Počula ho totiž spievať žalm k Bohu manželka otrokára. Vyhľadala Vincenta a nechala sa poučiť o kresťanstve. Vincent ju obrátil. Ona presvedčila manžela a spoločne tajne odišli s Vincentom späť do jeho rodného Francúzska, kde sa z manželov mohamedánov stali kresťania.
Vincent sa narodil v roku 1581 v chudobnej roľníckej rodine v dedine Pouy. Jeho rodičia boli prekvapení ako aj iní ľudia z Vincentovej zbožnosti. Aby mohol študovať, jeho otec predal volský záprah, hoci mal dohromady šesť detí. Vincent za krátko učil iných a bol taký usilovný, že za kňaza bol vysvätený v devätnástich rokoch, čo aj na tú dobu bolo veľmi skoro. Po návrate z otroctva získal obdiv kráľovského dvora pokorou a zbožnosťou. Vychoval troch grófových synov, ale trápila ho nemravnosť chudobných ľudí. Kráľ mu ponúkol hodnosť biskupa, ale Vincent povedal:
„Som syn roľníka a chudobný pastier.“
Vedel, čo je bieda a z toho plynúce ľudské zúfalstvo. Ako mladý kňaz vyzval veriacich na omši, aby pomohli chudobnej rodine, v ktorej boli všetci chorí. Sám tam šiel na návštevu, keď zistil, že dobrí ľudia chudákov zasypali pomocou, pri ktorej sa onedlho nadbytok potravín skazil a všetko vyšlo navnivoč. Preto založil prvú družinu pomoci iným, ktorej stanovil aj pravidlá, kedy a ako chudákom pomáhať, aby nepomáhali všetci jednému, ale aby vznikol skutočne pomáhajúci systém. Z týchto jeho skúsenosti vznikol neskôr rád rehoľných sestričiek, tzv. Vincentiek. Dnes sa volajú Dcéry kresťanskej lásky, a vznikli v spolupráci so svätou Lujzou de Marillac. Zveril im výchovu nezákonných detí zrodených v hriechu, o ktoré sa nik dovtedy nestaral.
Svätý Vincent de Paul bol celé desaťročia považovaný za posla Božej prozreteľnosti. Pomáhal trpiacim v tridsaťročnej vojne a zakladal dôležité bratstvá. K takým patria Lazaristi ako kongregácia kňazov misionárov. Vincentovi kňazi popri tradičných sľuboch chudoby, čistoty a poslušnosti, skladali zvláštny sľub vytrvalosti. Sám Vincent sa riadil heslom:
„Robme dobre, dokiaľ je čas.“
On svoj čas využil do poslednej štipky, preto si nikdy neľahol. Staral sa dokonca aj o väzňov v celom Francúzsku, keď zmierňoval ich zlé položenie a oni ho nazývali svojím anjelom strážnym. Obracal hriešnikov a organizoval pomoc na záchranu sirôt. Bol tajným kráľovským radcom pre duchovné záležitosti. Popritom stihol organizovať dôležité duchovné cvičenia pre kňazov, aby vytrvali v poslaní. Postavil sa proti bludárom jansenistom a posielal misionárov aj mimo Francúzska. Okrem Európy aj na Madagaskar, či do Afriky a Ázie, pričom sníval o Číne. Založil kláštor pre padlé ženy, Spoločnosť sestier kríža pre výchovu žien, nemocnice pre starých ľudí, či veľkú všeobecnú nemocnicu v Paríži.
Pritom zaviedol duchovné cvičenia aj pre ľudí rôznych povolaní. Na celom svete poznajú Spolok svätého Vincenta na podporu chudobných. Jeho telo našli pri exhumácii neporušené a v roku 1885 pápež vyhlásil svätého Vincenta de Paul za univerzálneho patróna všetkých diel lásky k blížnemu.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára