20. september
Svätí kórejskí mučeníci
Dnešný sviatok má naraz stotri svätých. Je medzi nimi prvý kórejský domorodý kňaz Ondrej Kim Taegon a desať francúzskych misionárov, ktorí našli v Kórei mučenícku smrť. Boli nimi aj biskup Vavrinec Imbert s jeho dvomi kňazmi Filibertom Maubantom a Jakubom Costanom.
Za svätých bolo vyhlásených stotri mučeníkov v roku 1984 pri dve stom výročí začatia šírenia evanjelia na kórejskom poloostrove. Kanonizačnú omšu vtedy viedol pápež Ján Pavol II. priamo v hlavnom meste Soule.
Dejiny kresťanských veriacich v Kórei sú síce mladé, ale sú plné tisícov mučeníkov. Na ich osude sa opäť v histórii potvrdil známy fakt, že "krv mučeníkov je semenom nových kresťanov".
Evanjelium sa do Kórei dostalo až v roku 1777. V 18. storočí totiž zo Soulu každý rok chodila delegácia do Číny, kde platili poplatok za celú krajinu ako poddaní. Vtedy jeden z Kórejčanov priniesol do Soulu z Číny evanjelium. Niektorí vzdelanci začali študovať pre nich novú náuku. Požiadali jedného z delegácie idúcej do Pekingu, aby vyhľadal katolícku misijnú stanicu, čo sa aj v roku 1783 stalo a preto mohol o dvesto rokov neskôr Ján Pavol II. svätorečiť sto tri kórejských mučeníkov.
Tento mladík Ri bol v Pekingu v roku 1784 pokrstený na Petra a po návrate do Kórei začal šíriť vieru. Po piatich rokoch už existovala prvá kresťanská obec, na ktorú dopadli prvé skúšky. Ich dvaja členovia boli popravení. Boli nimi Pavol Yn a Jakub Kuan, ktorí ako kresťania odmietli staré pohanské zvyky. Keď desať rokov od šírenia kresťanskej náuky v Kórei prišiel sem prvý kňaz, bol ním Číňan a misionár Jakub Tsin, našiel štyri tisíc veriacich. V roku 1801 bol Tsin zabitý tiež ako mučeník a veriacich žilo v Kórei už o dve tisíc viac.
Nasledovalo ďalších tristo mučeníkov, keďže štátna moc v Kórei začala s vraždením kresťanov, medzi nimi zabili Jozafata Kima a Kolumbu Kangovú so synom. Na to v roku 1812 vyšiel vládny dekrét proti kresťanom, kvôli čomu kórejskí veriaci zostali bez kňazov vyše dvadsať rokov.
Noví kresťania žiadali pápeža o zriadenie apoštolského vikariátu priamo v Kórei, čo sa nakoniec v roku 1831 stalo a jeho vedením bola poverená Spoločnosť svetských kňazov pre zahraničné misie v Paríži. O päť rokov sa do Kórei tajne dostali ako apoštolský vikár Vavrinec Imbert, tak aj jeho kňazi Filibert Maubant a Jakub Costan. Po troch rokoch od ich príchodu začalo obrovské prenasledovanie kresťanov štátnou mocou. Bolo dohodnuté, že vikár Imbert zostane tajne v Kórei, ale jeho dvaja kňazi odídu radšej do Číny. Biskup Imbert vedel, čo by sa stalo, ak by ho štátni úradníci našli sa skrývať v niektorej z kórejských rodín. Nechcel vystaviť nebezpečenstvu žiadneho z veriacich. Preto sa rozhodol vzdať vládnym vojakom sám a podobný odkaz poslal aj svojim dvom kňazom. Tí ho prijali s nadšením, lebo vedeli, že pôjdu na istú smrť.
V krajine zúrili proti kresťanom krvavé represálie vládnej moci. Biskup sa rozhodol spolu s kňazmi vydať vrahom. Kňaz Costan napísal ešte rodine do Francúzska list na rozlúčku, v ktorom odkázal:
"Dovidenia v nebi!"
V septembri v roku 1839 boli vypočúvaní, pričom ich mučili. Zabili ich sťatím. Veriaci zostali v Kórei šesť rokov bez kňaza, kým prišiel prvý kórejský kňaz Ondrej Kim spolu s misionármi z Francúzska, s ktorými bol Kim umučený. Kórejská vláda dala kresťanom slobodu až v rokoch 1886 a 1887 uzavretím viacerých zmlúv. Medzi tým zomreli ešte dvaja biskupi a takmer desať tisíc kresťanov bolo umučených. Vraždenie sa potom opakovalo, až do rozdelenia Kórei na južnú a severnú. V južnej Kórei kresťanstvo rástlo a stále existuje aj vďaka krvi stotri svätých mučeníkov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára