14. septemberPovýšenie svätého kríža
Dnes si pripomíname sviatok nazvaný Povýšenie svätého kríža. Z dejín vieme, že sa v Jeruzaleme v štvrtom storočí neďaleko Kalvárie našla pod skalou odpadová jama. Vyzerala ako jaskyňa, kam boli na Veľký piatok večer hodené kríže troch ukrižovaných. Po prekopaní odpadkov sa naozaj našli tri kríže. Podľa biskupa svätého Ambróza bolo znakom prozreteľnosti, že Pontský Pilát dal na kríž spasiteľa pribiť nápis v troch rečiach o tom, že na kríži bol Ježiš Kristus - izraelský kráľ.
Ako vieme, proti nápisu židia protestovali, ale rímsky predstaviteľ vládnej moci aj tak urobil po svojom. Vďaka nápisu Kristov kríž ľahko identifikovali. Jeho nájdenie sa pripisuje misii svätej Heleny v Jeruzaleme v roku 326. Cirkev si pamiatku Nájdenia svätého kríža pripomína osobitým sviatkom 2. mája. Svätá Helena bola matkou cisára Konštantína Veľkého, ktorý dal Milánskym ediktom v roku 313 kresťanom náboženskú slobodu. Osudy svätého kríža boli aj po jeho nájdení veľmi pohnuté. Jedna časť kríža ostala v Jeruzaleme, inú časť s nápisom a klincami poslala svätá Helena synovi cisárovi Konštantínovi Veľkému do Carihradu, ale on z neho ďalšiu časť nechal odniesť do Ríma.
Keď v roku 614 perzský pohanský kráľ Chosroes II. vyhlásil vojnu rímskemu cisárstvu, ulúpil z Jeruzalema aj svätý kríž. Chosroes zničil mnoho kresťanských miest a v Jeruzaleme neľudsky vyvraždil nielen rehoľníkov, ale aj radové sestričky. Na žive nechal iba patriarchu Zachariáša, ktorého odvliekol spolu so svätým krížom. Perzský kráľ si namýšľal, že od kresťanov získa za svätý kríž bohaté výkupné. Pohan postupoval v ťažení proti kresťanstvu v Egypte, kde sa zmocil aj opevneného Kartága. Východorímska ríša bola oslabená a jej cisár Heraklius poslal k Chosroesovi vyslancov s ponukou na uzavretie mieru. Perzský kráľ mu odkázal:
"Nech Rimania nečakajú prímerie dovtedy, kým ukrižovaného človeka uznávajú za Boha a kým sa nebudú klaňať slnku."
Patriarcha Carihradu Sergius nesúhlasil s tým, aby cisár Heraklius uzatváral potupným spôsobom mier s pohanom. Dodával mu odvahy, až sa cisár zaprisahal, že bude bojovať dovtedy, "kým zaťatý nepriateľ svätého náboženstva nebude pokorený".
Heraklius začal s kajúcnosťou od seba, keď prepustil nezákonnú manželku, obliekol si odev kajúcnika a so zástavou s obrazom Ježiša Krista sa postavil na čelo vojska. Postupne sa mu darilo dobýjať späť stratené kresťanské mestá, pričom uväznených nepriateľských vojakov nevraždil, ale prepúšťal ich na slobodu, za čo ho začali milovať aj radoví Peržania. Nakoniec sa Heraklovi podarilo dohoniť perzského kráľa v roku 628 pri meste Ninive, kde jeho vojsko porazil.
Chosroes ušiel s časťou vojska, svätým krížom a väzneným patriarchom Zachariášom. Utiahol sa do mesta Seleucia na rieke Tigris, kde ochorel a pred smrťou ustanovil za nástupcu nezákonného dediča Medarsesa. Lenže zákonný dedič Sisroes sa vzbúril proti otcovi Chosroesovi a zavraždil ho rovnako, ako kedysi Chosroes II. zavraždil vlastného otca, aby sa stal kráľom. Sisroes potom požiadal Heraklia o mier a vrátil mu svätý kríž so Zachariášom. Heraklius pred bránou Jeruzalema osobne zostúpil z koňa a vzal Kristov kríž na seba, že ho odnesie do chrámu. Stalo sa tak 14. septembra v roku 629, odkedy cirkev zaviedla sviatok Povýšenia svätého kríža.
Heraklius sa pred Jeruzalemom najprv nemohol s krížom pohnúť. Zachariáš mu poradil, že cisár ide s korunou na hlave ozdobený zlatom, kým Ježiš šiel bosý a chudobne oblečený. Vtedy Heraklius zložil všetky cisárske ozdoby a bosý vzal na seba Kristov kríž, ktorý sa mu zrazu podarilo bez problémov odniesť až do chrámu. Po rokoch obsadili Jeruzalem Saracéni, ale to už v meste svätý kríž nebol. Včas ho odviezli do Carihradu. Tu z jeho čiastočiek vznikali relikvie pre mnohých panovníkov a významných ľudí, ktorí ich vystavovali v chrámoch ako vzácnosť.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára