30. september
Hieronym
Keď svätý Hieronym zomieral 30. septembra v roku 420, povedal slová, ktoré platia dodnes:
„Prinášate mi zvesť, že už smiem odcestovať. Boh vám zaplať za túto radostnú správu! Nadišla najvzácnejšia chvíľa môjho života. Smrť - aká si krásna a príjemná! Akú chybu robia ľudia, keď si ťa zobrazujú škaredú. Len pre bezbožníkov si hrozná.“
Je autorom vulgáty - teda preloženej Biblie do latinčiny. Preložil celý Starý zákon z pôvodných hebrejských a aramejských textov, pričom Nový zákon výrazne opravil v dovtedajších zlých prekladoch. Bol odborníkom na Bibliu, ktorého uznávali pápeži. Bol však skromný a o výkladoch svätých textov povedal:
„Každý si myslí, že má na čítanie Svätého písma dostatok rozumu. Umelci, učenci, murári, kováči a iní nemôžu byť bez majstra, iba Sväté písmo je tým umením, ktoré si bez výnimky všetci osobujú! Každý chce totiž učiť skôr, ako sa sám vyučil a hovoriť to, čomu ani sám nerozumie. Čo sa mňa týka, nemôžem sa chváliť sám a uisťovať sa, že vo Svätom písme rozumiem všetkému.“
Tým aj nám svätý Hieronym nechal odkaz, že si nemáme namýšľať a vymýšľať, hoci by sme mali aj dostatočne veľké vedomosti. Hieronym bol pritom vzdelaný aj na dnešnú dobu priam geniálne. Vyrastal v kresťanskej rodine v Dalmácii v meste Stridone, kde sa v roku 340 narodil. Mal brata, ktorý sa stal kňazom a sestru rádovú sestričku. On však od viery upustil, keď študoval v Ríme. Študentský život ho úplne pokazil. Jeho učenosť bola priam geniálna, ale vplyv učiteľov a spolužiakov, ktorí boli neveriacimi, bol zhubný. Našťastie po niekoľkých rokoch si to dokázal uvedomiť a rozhodol sa opustiť prostredie, v ktorom neobstál, a ktoré ho deformovalo.
Na rok vstúpil do kláštora, ale potom sa rozhodol cestovať. Navštevoval mnohých zbožných mužov a slávnych pustovníkov v Ázii. Prešiel Tráciu, Pontus, Bitýniu, Galáciu, Kapadóciu a Cilíciu. Už z toho vidno, že Hieronym hľadal miesto na upokojenie hriechmi rozháranej duše. Hľadal ho v Antiochii u biskupa Apolinára, či pustovníka Malchusa. Tu ochorel a urobil rozhodnutie, že odíde na púsť Chalcis, kde žil štyri roky a študoval Sväté písmo pri prísnych pôstoch. Ale hriech ho doháňal, o čom napísal:
„Bol som kosť a koža, a predsa mi srdce blčalo ohňom zmyselných žiadostí. Aby som nad sebou zvíťazil, stal som sa žiakom mnícha, ktorý sa zo žida stal kresťanom. Ja, ktorý som si obľúbil Kvintiliánovu jemnosť, Cicerónovu plynulú výrečnosť, prísny sloh Frontanových spisov a skvelého Plínia, začal som sa učiť abecedu a reč, ktorej slová sú také drsné a ťažké na vyslovenie.“
Hieronymus bol po zvládnutí hebrejčiny a pokorení vlastných žiadostí vysvätený za kňaza. Do tajomstiev Svätého písma ho zaúčal carihradský biskup svätý Gregor Naziánsky. Na cirkevnom sneme v roku 382 v Ríme ho pápež Damaz vymenoval za tajomníka. Hieronym mal veľký vplyv na rímsku spoločnosť, kde zbožnosťou a učenosťou ako bývalý hriešnik priviedol na kresťanskú cestu celé skupiny bohatých hriešnikov.
Po smrti Damaza odišiel do Betlehema, lebo v Ríme mu hrozila smrť od bludárov, ktorí ho pre zbožnosť nenávideli. Tu pracoval ďalej na vulgáte. Zároveň založil tri kláštory. Jeden ženský, druhý mužský a tretí pre pútnikov. Bludári sa spojili s barbarmi, ktorí v Betleheme zničili všetky kláštory a Hieronym si zázrakom zachránil holý život.
Zostal žiť v Betleheme, kde zomrel. Cirkev mu udelila po smrti titul najväčší učiteľ vo vykladaní Svätého písma. Obdivovali ho mnohí svätci, ako svätý Ján Zlatoústy, či svätý Augustín. Svätý Hieronym je pochovaný v Ríme v Bazilike Santa Mária Maggiore.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára