28. september
Václav
Na Pražskom hrade opatrujú ako poklad meč, železnú košeľu a prilbu kráľa svätého Václava. Zomrel 28. septembra v roku 929. Rozkaz zbrojnošom na zabitie kráľa vydal jeho mladší brat. Ten mu prvý zaťal mečom do hlavy, keď sa šiel Václav ráno modliť do chrámu svätých Kozmu a Damiána. Ich sviatok si prišiel český kráľ uctiť do Starej Boleslavi.
Tu žil jeho mladší brat Boleslav na hrade, kde dal chrám svätých dvojčiat postaviť. Sem pozval brata a kráľa pod zámienkou oslavy posvätenia chrámu. Václav šiel, hoci vedel, že odbojná polopohanská šľachta sa krúti okolo jeho mladšieho brata, ktorý mu závidí kráľovské žezlo.
Václav ako kráľ vždy uprednostňoval mierové riešenie sporov, aj keď sa tak sám vydal do rúk nepriateľov. Svätý kráľ mal silnú vieru a preto sa nebál ani smrti z rúk brata. Stalo sa už predtým, že spupný vojvoda Radislav zo stredných Čiech vyzval kráľa na boj. A pri Stolmíře pri Českom Brode, keď sa stretli ich vojská, kráľ odbojného vojvodu požiadal, aby sa bili len oni dvaja. Na čo by mali na spory šľachticov doplácať poddaní?
Radislav sa totiž spojil s Bavormi, s ktorými bol v príbuzenskom pomere a snažil sa ovládnuť české zeme. Vojvoda pristal na osobný súboj s kráľom, veď bol oveľa fyzicky zdatnejší a lepšie ozbrojený. Václav mal len krátky meč, ktorým sa pred bojom prežehnal. Zrazu Radislav zoskočil z koňa a vrhol sa ku kráľovým nohám v strachu s prosbou o milosť. Ukázalo sa, že videl po boku Václava stáť dvoch anjelov. Pochopil, že sa mýlil. Svätý kráľ ho zdvihol zo zeme a povedal mu:
„Vráť sa domov v pokoji. Uspokoj sa so svojim. Ja nič tvoje nežiadam.“
Rovnako Václav postupoval v oveľa horšej situácii, keď Čechov prepadol nemecký cisár Henrich I. Ten sa chystal zaútočiť na Prahu, keď ho kráľ požiadal o rozhovor. Prekvapený cisár súhlasil. Václav mu povedal:
„Prečo prichádzaš k nám ako nepriateľ? Plieniš, vraždíš a páliš, keď som ti ja, ani môj ľud neublížili? Takto sa nespráva kresťanský panovník! Ak potrebuješ náš chlieb, náš dobytok, naše striebro, dáme ti. Prečo by sme však mali viesť nevinných ľudí na zabíjanie ako na jatky?“
Cisár sa zahanbil a z boja nebolo nič. Naopak, českému kráľovi venoval vzácne ostatky svätého Víta, na počesť ktorého dal Václav vybudovať známy chrám svätého Víta v Prahe. Právom český sochár Myslbek zobrazil svätého kráľa na Václavskom námestí v Prahe na pomníku obklopeného sochami českých svätcov. Svätý Václav dal vzor všetkým panovníkom a politikom sveta, ako riešiť vzájomné spory tak, aby netrpeli nevinní ľudia. Takto lepšie pochopíme aj Václavove rozhodnutie ísť do Starej Boleslavy a vydať sa na smrť do rúk brata. Vedel, že Boleslav by nedal pokoj a rozvrátil by krajinu. Takto, keď Václava zavraždil a stal sa českým kráľom, o tri roky ho dohnali výčitky svedomia k verejnej spovedi. Na nej pred ľuďmi vyznal zločin a telo nebohého brata slávnostne pochoval v Chráme svätého Víta. Svätý kráľ Václav nemohol pre mier urobiť viac ako to, že sa sám ponúkol na obetu.
Václava vychovávala jeho stará matka svätá Ľudmila ako nástupcu na českom tróne po kráľovi Vratislavovi, ktorý zomrel ako tridsaťtriročný. Jeho manželka Drahomíra vychovávala zasa mladšieho syna Boleslava. A hoci Drahomíra oplakala staršieho syna Václava, sama nebola lepšia od mladšieho syna - vraha Boleslava. Dala totiž úkladne zavraždiť svokru svätú Ľudmilu na jej hrade Tetíne. Nečudo, že jej mladší syn Boleslav sa tiež dopustil vraždy.
Po Václavovej smrti sa Boleslav ako kráľ tak vrúcne kajal, že aj jeho syn a nástupca na českom tróne sa stal dobrým kráľom, ktorého Česi v dejinách volajú Boleslavom Dobrotivým. Obeta svätého Václava mala teda zmysel.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára