7. september
Košickí mučeníci
Marek Križan, Melichar Grodecký a Štefan Pongrác známi ako Košickí mučeníci boli svätorečení v roku 1995 v Košiciach pri návšteve mesta pápežom Jánom Pavlom II. Umučení boli 7. septembra v roku 1619. Stalo sa tak v čase povstania Gabriela Betlena proti Habsuburgovcom. Betlen sa chcel stať uhorským kráľom. Ako sedmohradský šľachtic podporovaný uhorskou šľachtou, ktorá vyznávala protestantskú vieru na odpor proti katolíckej viere rodiny Habsburgovcov, vyslal Juraja Rákociho s armádou obsadiť Košice. Tu pôsobili pre katolíkov iba dvaja kňazi zo Spoločnosti Ježišovej - Michal Grodecký a Štefan Pongrác. V čase Rákociho obsadenia Košíc bol u nich na návšteve ostrihomský kanonik a tretí katolícky kňaz nachádzajúci sa v meste Marek Križan.
Rákoci dobil Košice bez násilia zradou mestských radných pánov kalvínskeho vierovyznania. Tí Rákociho pustili do mesta. Katolíci boli prenasledovaní ako pápeženci a prívrženci Habsuburgovcov. Tak sa politika nešťastne plietla do náboženstva. Niektorí košickí kalvíni v revolučnom nadšení na čele s kňazom Alvincim žiadali smrť pre všetkých Košičanov - katolíkov, ak by sa nepridali ku kalvínskemu vierovyznaniu. Návrh nenašiel v Mestskej rade podporu. Pritom rada sa skladala vylučne z kalvínov, takže väčšina kalvínov nesúhlasila s násilným politickým nátlakom na veriacich. Rákoci chcel použiť na katolíkov metódu strachu a preto dal uväzniť všetkých troch kňazov nachádzajúcich sa v meste. Túžil potom, že vyhrážkami a mučením privedie katolíckych kňazov k odpadnutiu od viery. Od toho si sľuboval jednoduchšie potlačenie katolického vierovyznania v Košiciach.
Rákoci dal rozkaz hajdúchom, aby Pongráca, Grodeckého a Križina mučením priviedli k zmene náboženstva. Najprv Štefana Pongráca omráčili železným budzogáňom, potom z neho strhli šaty a remeňom mu zviazali hlavu, aby mu zvyšovali v nej bolestivý tlak. Za ruky ho priviazali o hradu pod povalou izby a horiacimi fakľami mu opaľovali boky. Napokon ho v bezvedomí nechali v kaluži krvi na zemi.
Mareka Križina mučili rovnakým spôsobom, pričom ho ešte aj rezali nožom a rúbali doňho šabľami. Pri každom mučení žiadali týraných, aby sa okamžite vzdali náboženstva, že s mučením prestanú. Nakoniec Marekovi Križinovi odťali hlavu. Urobili to pred očami Melichara Grodeckého, ktorý šiel na umučenie ako posledný. Aj jeho vyzývali k zmene viery. Tesne predtým, než by umrel od bolestí mučenia, mu tiež odsekli hlavu. Melichar Grodecký stihol ešte vykríknuť:
"Ježiš, Mária a Jozef!"
Štefanovi Pongrácovi dvakrát sekli šabľou do hlavy a keďže si mysleli, že je mŕtvy, spolu so zohavenými mŕtvolami Mareka Križina a Melichara Grodeckého ho hodili do odpadovej jamy. V nej ešte Štefan Pongrác dvadsať hodín žil a tu ho našiel kostolník Štefan Eperješi. Pongrác mu pred smrťou povedal:
"My už onedlho vystúpime do nebies k nášmu Spasiteľovi. Bojuj aj ty ako Kristov vojak víťazný boj, aby si dosiahol nebeskú korunu."
Smrť troch košických mučeníkov pobúrila mnohých kalvínov v meste. Rákoci ich dal tajne pochovať. O dva roky ich telá získala palatínova manželka Katarína Forgáčová, rodená Eperješiová za tanec s Gabrielom Betlenom. Svätých mučeníkov pochovala slávnostne na svojom majetku v Nižnej Šebastovej, odkiaľ ich neskôr dala previezť do Hertníka pri Bardejove. O pätnásť rokov ich odviezli do Trnavy, keď sa tu v roku 1635 zakladala Trnavská univerzita. Dnes je časť relikvii na oltári troch svätých košických mučeníkov v chráme svätej Alžbety v Košiciach, časť v Ríme, iná zasa na oltári jezuitského kostola Najsvätejšej Trojice v Trnave a časť z Melichara Grodeckého v poľskom Tešíne, odkiaľ pochádzal. A relikvia z Mareka Križina pôvodom Chorváta je zasa v Záhrebe a vo farskom kostole v chorvátskom Križevaci, kde sa narodil.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára