15. septemberSedembolestná Panna Mária
Slováci si vyvolili za Patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu možno vďaka materinskej láske, ktorá je u Slovákov povestná. S osobitnou úctou si pripomínajú sedem bolestivých rán Božej matky, ktorými mala prebodnuté srdce siedmimi mečmi v piesni:
"Ó Mária bolestivá, naša ochrana, slovenský náš národ volá, pros za nás Boha! Ty si Mať dobrotivá, Patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna."
Sedembolestná sa osobitne uctieva v šaštínskej bazilike, ktorej dejiny siahajú do roku 1564. Patrónkou Slovenska sa Sedembolestná Panna Mária stala oficiálne na prianie našich predkov už v roku 1727. Vtedy v 18. storočí povolil pápež Benedikt XIII. uctievanie Sedembolestnej Panny Márie ako slovenskej patrónky. Po tomto povolení prišlo od Svätého otca riadne ustanovenie a vyhlásenie Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska. Stalo sa tak v roku 1966 a urobil to pápež Pavol VI., ktorý už dva roky predtým označil Baziliku v Šaštíne titulom bazilika minor teda baziliky menšej.
Tak sa chrám v Šaštíne stal slovenskou národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie. Slováci si vyvolili patrónku pre množstvo bolesti, ktorej si vytrpeli v dejinách, čo sa vo svätej omši na sviatok Sedembolestnej vyjadruje slovami:
"Ona vždy preukazovala nášmu ľudu útechu v utrpeniach a pomoc v nebezpečenstvách. Ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna. Preto ju oslavujeme ako patrónku nášho národa a uctievame ju ako našu nebeskú Matku. Pod jej ochranou kráčame do nebeskej vlasti, v ktorej si ju už svätý Otče oslávil pri svojom Synovi Ježišovi Kristovi, našom Pánovi."
Prvýkrát sa sviatok Sedembolestnej Panny Márie spomína na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom v roku 1412 v 15. storočí. Z dejín máme radostné poznanie, že vtedy, keď sa stala Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska, pápež v roku 1727 ustanovil 15. september za sviatok Sedembolestnej pre celú cirkev. V evanjeliách nachádzame sedem bolestí Panny Márie, ktoré sú zobrazované ako sedem mečov, čo prebodli jej srdce. Prvou bolesťou je proroctvo Simeona v chráme, kam Panna Mária prišla obetovať podľa židovského sviatku sväté batoliatko. Boh Simeonovi sľúbil, že nezomrie, kým neuvidí Mesiáša. Simeon sa radoval z malého Ježiška, ale Panne Márii povedal, že jej dušu prenikne meč bolesti. Vtedy Panna Mária prvýkrát pocítila strach o Ježiša a bolesť z poznania ceny, za ktorú vykúpi ľudstvo. Druhá bolesť je útek do Egypta pred vraždením neviniatok kráľom Herodesom, ktorý chcel zmárniť Ježiška. Treťou bolesťou je stratenie dvanásťročného Ježiška v Jeruzaleme, kam šli na veľkonočné sviatky ustanovené medzi židmi na pamiatku vyvedenia izraelského národa z Egypta. Štvrtou bolesťou je stretnutie Matky s Ježišom na krížovej ceste. Toto Kristove zastavenie je na Kalvárii označené číslom štyri. Tu videla skrvaveného Syna idúceho na smrť. Piatou bolesťou Bohorodičky je ukrižovanie a Ježišova smrť na kríži na Golgote. Až sem pod kríž sprevádzala Ježiša od narodenia jeho Božia Matka. A trpela, ale v evanjeliu podľa Jána je napísané, že nepadla pred hrozným krížom, ale "pri Ježišovom kríži stála jeho matka".
Z tejto udalosti môžeme čerpať príklad pre naše bolesti, pri ktorých si nemáme zúfať, ale veriť v Božiu milosrdnosť ako v ňu verila ubolená Panna Mária. Šiestou bolesťou je snímanie z kríža, keď držala v náručí mŕtve telo syna. Toho istého syna, ktorého ešte živého držala v náručí po jeho narodení. Siedmou bolesťou je Kristov pohreb, keď sa Matka musela rozlúčiť s mŕtvym synovým telom. Ak si uvedomíme hĺbku týchto siedmich bolestí Panny Márie, lepšie pochopíme, prečo si ju náš slovenský národ vyvolil za patrónku a k nej sa utieka v modlitbách a prosbách o pomoc. A že spätne Panna Mária naozaj Slovákom pomáha, o tom svedčia tisícky ďakovných modlitieb a nápisov pri jej sochách rozmiestnených v chrámoch po celom Slovensku.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára