19. september
Január
Svätý Január bol mučeník pre vieru za čias krutého rímskeho cisára Diokleciána. Umučený bol 19. septembra v roku 305 s úsmevom na perách, čo udivuje viac ako zázrak jeho krvi, ktorý cirkev nehodnotí. Dosť o ňom celé stáročia diskutujú neveriaci. Krv svätého Januára bola v štvrtom storočí zachytená pri tom, ako mu cisárovi vojaci odťali hlavu spolu s prstami z ruky. Jedna z prítomných kresťaniek, ktoré nechceli opustiť biskupa idúceho na smrť, krv svätého Januára zachránila do nádoby.
Dodnes je uctievaná v dvoch sklených ampulkách, v ktorých sa celé stáročia stáva predmetom zázraku. Krv v ampulkách je zoschnutá, ale keď ju prinesú k hlave svätého Januára, skvapalní sa. Prvýkrát sa úkaz spomína zo septembra v roku 1389 a odvtedy sú podrobné záznamy, kedy sa tak stalo opäť. Krv sa skvapaľňuje aj sama od seba dvakrát do roka. V sobotu pred prvou májovou nedeľou a na výročie umučenia svätca 19. septembra. Stalo sa tak už aj pri výročí posviacky chrámu svätého Januára, v ktorom je biskup pochovaný.
Chrám má sviatok 16. decembra a stojí v Neapole.
Svätý Január je patrónom tohto mesta. V Neapole sa narodil v treťom storočí. Kresťanská cirkev bola vtedy ešte oficiálne zakázaná. Od mladosti inklinoval k duchovnému stavu a nakoniec bol vysvätený za biskupa v Benevente. Zároveň sa staral aj o kresťanov v Neapole. Neďaleko Neapola v mestečku Misene bol hrob pohanskej Sybily. Biskup Január tam chodil, aby pohanov pri ich pútiach presviedčal o správnosti kresťanskej viery.
Stalo sa, že misenského diakona uväznil cisárov miestodržiteľ. Biskup Január chodil navštevovať diakona, ktorého väznili spolu s ďalšími kresťanmi. Po roku miestodržiteľa vymenili a prišiel ešte horší. Ten zistil, že k väznenému diakonovi a ostatným kresťanom chodí pravidelne do väznice biskup z Beneventa. Svätého Januára dal okamžite zatknúť. Nechal si ho predviesť a žiadal od neho, aby okamžite obetoval pohanským bohom. Január mu odpovedal, že tak nikdy neurobí, ale radšej zomrie. Veriaci poslali do väzenia k biskupovi aj diakona Festa a lektora Desideria. Oboch miestodržiteľ hneď zatkol. Januára nechal bičovať. Pre všetkých troch vymyslel spoločnú smrť. V Puteole, kde ich väznili, zorganizoval hry. Miestodržiteľ pozval do amfiteátra vojakov a občanov Ríma z Puteol, aby sa pozreli na smrť troch kresťanov.
Svätého Januára spolu s Festom a Desideriom hodili levom a tigrom. Všetci traja mučeníci sa vzorne pripravovali na smrť modlitbami. Neprestali sa modliť a spievať ani v najťažších chvíľach. Prvý šiel na smrť svätý Január, ktorý spoločníkov povzbudzoval. Keď tigre a levy prišli k nim, všetci traja Január, Festus a Desiderius sa označili znakom kríža. Pohania boli sklamaní. Levy a tigre sa ani jedného z nich nedotkli. Zo zúrivých šeliem sa stali krotkými zvieratami, ktoré sa pred odsúdencami zvalili na zem.
Miestodržiteľ bol zúrivý od hanby, lebo naňho tento výjav nemal žiaden vplyv. Z prítomných divákov sa päť tisíc ľudí dalo pokrstiť. Miestodržiteľ dal všetkým trom mučeníkom za mestom zoťať hlavy. Sprievod mučeníkov sa zmenil z pohrebného na radostný. Všetci traja šli na smrť s úsmevom na perách a s radosťou v srdci, lebo už vedeli podľa správania šeliem v amfiteátri, že idú rovno do neba.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára