5. september
Matka Terézia
"Kalkatu nájdeš na celom svete," s týmto odkazom pre Slovákov prišla na Slovensko v roku 1990 do Nitry na návštevu otca kardinála Jána Chryzostoma Korca blahoslavená Matka Terézia. Do vtedy jedinej Slovenskej televízie som s ňou urobil rozhovor. Aj u nás sa rozhodla zriadiť odbočku Domu misionárok lásky tak, ako v 128 krajinách sveta, hoci vtedy ešte na Slovensku o bezdomovcoch či žobrákoch nebolo veľmi počuť. Ona správne predpokladala, že aj u nás žije dosť biednych, ktorí potrebujú pomoc. Úplne na začiatku začínala s domami pomoci v indickom meste Kalkata, kde až milión chudobných ľudí prichádzalo na svet, žilo a zomieralo priamo na ulici.
Matka Terézia sa narodila v roku 1910 v hlavnom meste Albánska v Skopje. Otec jej zomrel a vychovávala ju matka spolu s ďalšími dvomi súrodencami. O Indii a jej problémoch sa dozvedela v detstve od Jezuitov, ktorí jej čítali listy misionárov. Zapôsobil na ňu životopis svätej Terézie z Lisieux, ktorá túžila celý život ísť na misie, ale nikdy sa na ne nedostala. Matka Terézia preto šla namiesto nej do Indie, kam prišla ako novicka loretských sestier z Írska a zároveň učiteľka. Keď mala 36 rokov, začula na ulici v Kalkate nárek chudobného, ktorý chcel jesť a piť. V jej vnútri sa odohral zápas, lebo v tom náreku počula volať Krista. Deň jej zmeny má dátum 10. september v roku 1946. Preto sa o dva roky rozhodla opustiť loretský kláštor a venovať sa len službe lásky voči chudobným žijúcim na kalkatských uliciach. Bol to odvážny čin v krajine, kde nie sú ani dnes viac ako tri percentá katolíkov. Väčšinu tvoria veriaci iných náboženstiev hinduisti a moslimovia.
Matka Terézia pre chudobných začala zriaďovať opatrovateľské domy z vyzbieraných almužien od boháčov. Pápež v roku 1950 potvrdil vznik jej Kongregácie misionárok lásky a za dvadsaťpäť rokov Matka Terézia spravovala 67 kliník pre malomocných, kde ošetrovali štyridsaťtritisíc chorých, 32 domov pre umierajúcich, 28 domov pre opustené deti, kde žilo dvetisíc sirôt a kongregácia mala 335 pojazdných ambulancií.
To už existovala aj mužská časť kongregácie a program Matky Terézie pre dobrovoľníkov z celého sveta chodiacich pomáhať pri ošetrovaní a pri starostlivosti o chudobných. Napriek týmto výsledkom mala aj Matka Terézia na začiatku ťažkú krízu, keď sa cítila, akoby ju Boh bol opustil. Vtedy sa rozhodla pridržiavať povinnosti rozdávať lásku s radosťou, o čom neskôr povedala:
"Boh miluje radostného darcu. Kto dáva s radosťou, dáva najviac. Radosť je sieťou lásky, do ktorej môžete loviť duše."
Pri ošetrovaní chudobných nikomu nevnucovala vieru, ale rešpektovala každého vierovyznanie. O politiku sa nestarala, lebo by nemala podľa vlastných slov dostatok času na opatrovanie chudobných. Výsledky jej úsilia vzbudzovali úžas na celom svete. Preto k množstvu cien a vyznamenaní v roku 1979 pribudla do jej zbierky aj Nobelova cena mieru.
Matka Terézia tieto ocenenia preberala len preto, lebo z ich výťažkov mohla ďalej financovať celý komplex nemocníc, sirotincov, liečební pre narkomanov a domovov smrti, kde dôstojne odchádzali zo sveta biedni ľudia. Každý deň Matka Terézia venovala štyri hodiny modlitbám a poklone k Oltárnej sviatosti, ktorú prijímala už ako päť a pol ročná. Zároveň ju bolo možné celý život vidieť s ružencom v rukách, ktorý sa neustále modlila.
Zomrela v Kalkate vo veku osemdesiatsedem rokov 5. septembra v roku 1997. Indická vláda jej zorganizovala štátny pohreb podobne, ako kedysi pohreb indického vodcu Mahatmá Gándhího. Rovnako slávnostné bolo vyhlásenie Matky Terézie za blahoslavenú 19. októbra v roku 2003 počas osláv dvadsiatehopiateho výročia pontifikátu Jána Pavla II. Deň blahorečenia Matky Terézie vláda v Indii vyhlásila za štátny sviatok a celý proces z Vatikánu vysielala štátna televízia v priamom prenose.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára