29. septemberTomáš z Villanovy
Biskupom vo Valencii sa stal Tomáš z Villanovy omylom. Keď španielsky cisár Karol V. diktoval menovací dekrét, pisár zle počul a napísal meno Tomáš z Villanovy namiesto iného cirkevného predstaveného. Vedelo sa, že augustiniánsky kňaz Tomáš z Villanovy má nad cisárom veľkú moc. Keď Karol V. odsúdil španielskych šľachticov na trest smrti za sprisahanie proti jeho trónu, Tomáš ho prišiel poprosiť o milosť. Cisár o tom povedal:
„Nemohol som mu odolať. Jeho prosba mi bola rozkazom. Tomáš má kľúč k ľudským srdciam a riadi ich.“
Karol V. pri podpisovaní dekrétu na vymenovanie biskupa vo Valencii pochopil pisárovu chybu ako Božiu vôľu. Povedal, že jeho prvá voľba bola zlá a druhá bola od Boha. A tak Tomáš dostal vymenovací dekrét na biskupskú stolicu, ktorý obratom potvrdil pápež. Cisár sa bál Tomášovi túto hodnosť ponúknuť. Núkal mu už predtým post arcibiskupa v Grenade, čo Tomáš striktne odmietol. Aj teraz sa bránil vymenovaniu za biskupa, ale trval na ňom Svätý otec. Preto sa Tomáš z poslušnosti podriadil. Prišiel pešo do Valencie, kde zaklopal na dvere kláštora Augustiánov ako potulný mních. Nechceli ho prijať, nemal žiadne odporúčanie, ale potom ho pustili do kláštora, kde sa správal tak pokorne a zbožne, že všetci mnísi zostali v šoku, keď sa o dva dni dozvedeli, že je to ich nový biskup.
Vo Valencii mu okamžite darovali štyritisíc dukátov, ktoré Tomáš rozdelil na dve polovice. Jednu venoval väzňom a druhú na obnovu nemocnice. Aj potom z biskupských dôchodkov živil chudobných, vykupoval dievčatám veno, aby sa mohli vydať a platil každému, kto mu priniesol sirotu, či opustené dieťa, o ktoré sa staral ako vlastný otec. Pritom neprestal prosiť cisára a pápeža o odvolanie z úradu.
Tomáš z Villanovy mal strach z majetku a biskupská hodnosť bola spojená s množstvom dôchodkov, ktoré sa mu darilo okamžite rozdávať, ako k nemu prichádzali. Pritom bol pôvodne bohatým šľachticom. Narodil sa v roku 1486 vo Fuellane v Španielsku, kde ho neskôr považovali za svojho apoštola. Od detstva rozdával všetko, čo mu rodičia dovolili. Raz ho mama hrešila, že prišiel zo školy bez kabáta a bosý. Malý Tomáš povedal:
„Mamička, nemohol som sa pozerať na chudobného chlapca, ktorý sa triasol od zimy.“
Učil sa vynikajúco, ale na štúdiách v Salamanke spoznal hriešny život spolužiakov. Rozhodol sa preto vstúpiť do rádu Augustiánov. Od rána až do polnoci sa neustále modlil. V modlitbe videl najlepšieho učiteľa a radcu. O svojom živote povedal, že sa v ňom učil len pomocou troch kníh:
„Sú nimi svätosť života, ponížená modlitba a horlivosť pri šírení Božej cti za spásu duší.“
Snažil sa novicov v kláštoroch naučiť, že „veda a najväčšia učenosť je bez zbožnosti ako meč v rukách dieťaťa, ktorým si môže škodiť a druhým nepomôže.“
To vedel už v 16. storočí. Svätý Tomáš z Villanovy nebol fanatikom, keď iných novicov poučoval opačne:
„Hoci je nábožnosť osožná pre toho, kto ju pestuje, nemôže byť osožná cirkvi a blížnym, ak nie je spojená s učenosťou.“
Biskup z Valencie tvrdil:
„Veľmi sa mýli ten, kto si myslí, že veda si protirečí s kláštorným životom.“
Tri dni pred smrťou Tomáš z Villanovy rozdal aj zvyšný majetok, ktorý ešte mal, chudobným, aby aj on rovnako chudobný zomrel, čo sa stalo 8. septembra v roku 1555 na sviatok Narodenia Panny Márie. Mal šesťdesiatdeväť rokov. Pri vyhlásení za svätého pápež zveril jeho ochrane farnosť v Castel Gandolfo. Tomáš je pochovaný v katedrále vo Valencii.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára