1. októberTerézia z Lisieux
Keď mala Terézia z Lisieux ledva štrnásť rokov, modlila sa za ťažkého zločinca. Ten odmietal Božiu milosť, ale vďaka modlitieb Terezky sa stal zázrak. Zločinec sa obrátil.
Matka jej zomrela, keď mala štyri roky. Terezka pochopila veľmi skoro, že dávať je viac, ako dostávať. Dávala modlitbu. Predstavme si, že sa niekto dokáže modliť aj za veľkých hriešnikov sveta. Za takých, o akých vieme, že napáchali ťažké hriechy. Za každého človeka sa môžeme modliť. Ukázala nám to svätá Terézia z Lisieux ešte v detskom veku. Jej gesto bolo čisté a jednoduché. Zopnúť ruky nie za seba, ale za hriešnika, za zločinca.
Terézia ľuďom ukázala aj to, ako si z protivenstiev, s ktorými sa každý človek stretne, možno vyrovnať s radosťou. Učila sa sebazapieraniu. Hľadala aj v škaredom niečo pekné.
Raz ju pri sústredení na modlitbu rozčuľoval šuchot a nepokoj rehoľníčky modliacej sa za ňou. Cítila priam nevýslovné muky. Rada by sa k nej obrátila a požiadala ju, aby sa modlila tichšie. Uvedomovala si však, že ak by to spravila akokoľvek láskavo, jej sestry z rádu Karmelitánok, ku ktorému patrila, by sa to mohlo dotknúť. A tak si protivenstvo snažila zmeniť v duši na radosť. Začala si predstavovať, že každý ruch, ktorý ju vytrhával zo sústredenia na modlitbu je akousi hudbou, ktorá znie len pre ňu. Bola to veselá predstava. Dopracovať sa k nej nebolo ľahké. Rovnako sa správala k priateľke, keď jej tá pri praní striekala špinavú vodu nechtiac do tváre. Tiež toto protivenstvo vnímala s veselou mysľou, len aby kritikou sestru z rádu nezahanbila. Ľudia nevedia maličkosti prejsť mlčaním. Terezka dbala práve na maličkosti, aby jej vo veľkých veciach Boh pomohol.
Žila iba krátkych dvadsaťštyri rokov, keď tesne pred smrťou v roku 1897 povedala to, čo ju naďalej pripomína stále pre nové generácie:
"Chcem ísť do môjho neba, aby som robila dobre na zemi."
Na začiatku nového tisícročia prišla nová správa, že aj rodičia Terézie z Lisieux, ktorú poznáme i pod menom Terezka Ježišková, sú schopní trpiacim na zemi pomôcť. Zelie a Louis Martinovci priviedli na svet deväť detí, z ktorých štyri ešte v útlom veku zomreli. A tie deti, čo prežili - spolu päť dievčat - vstúpilo do kláštora. Terezka prišla ako najmladšia o mamu v štyroch rokoch a o otca sa starala až do jeho smrti, keď skonal len tri roky pred smrťou Terezky.
Na prahu nového tisícročia sa stal potvrdený lekársky zázrak v Miláne na príhovor Terezkiných rodičov. Ich fotografia visela nad postieľkou na smrť chorého chlapčeka, ktorý sa narodil 25. mája 2002 a prvých štyridsať dní jeho života mu už nedávali ani lekári nádej na uzdravenie, lebo mal vrodenú chybu dýchania. Stal sa zázrak, ktorý nikoho nenechal na pochybách, že chlapček bol Božím nástrojom na oslávenie zbožných a dobrých rodičov svätej Terézie z Lisieux. Chlapček prežil. Svätá Terezka Ježiškova nám za života odkázala tieto slová:
"Radosť nie je vo veciach, ktoré nás obklopujú. Je v najhlbšom vnútri duše. Možno ju vlastniť vo väzení i v paláci."
Svätá Terezka navštevovala v zjaveniach aj veľkú mystičku 20. storočia blahoslavenú Teréziu Neumannovú, ktorej sa nielen každý týždeň obnovovali Kristove stigmy, ale každý piatok prežívala Krížovú cestu, akoby tam skutočne bola. Rozprávala pritom vo vytržení cudzími jazykmi, ktoré vedci identifikovali ako nárečia z Jeruzalema z čias Ježišovho ukrižovania.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára