1. apríl
František z Paoly
Ľudia často odmietajú uveriť tomu, že človek sa má v živote uskromňovať, aby pomohol inému žiť svoj život. Pôsty chápu ako nezmyselné tresty, kým sa nestane, že niekde vypukne zemetrasenie a potom hovoria ako o zázraku, keď vytiahnú zo zavalených rumovísk živých ľudí aj šesťdesiat dní bez jedla a vody.
Dnešný svätec František z Paoly sa rozhodol pre neustály pôst z vlastného presvedčenia, ktorým ovplyvnil celé generácie rádových sestier a mužov po dlhé stáročia až do dnes. Žil v 15. storočí a divom bolo jeho samotné narodenie, keď prišiel na svet starším rodičom, ktorí sa modlili za príhovor k svätému Františkovi z Assisi, aby im Boh požehnal dieťa.
Keď to dieťa prišlo, vychovávali ho k láske k Bohu. Už dvanásťročný vstúpil do františkánskeho kláštora. O rok na to navštívil s rodičmi Rím, kde stretli na ulici luxusný sprievod kardinála. František prišiel ku koču a kardinálovi prostoreko povedal: "Apoštoli Ježiša Krista nechodili v takejto nádhere."
Po návrate z Ríma sa na šesť rokov utiahol do samoty. Jeho príklad už v tomto mladom veku pritiahol za ním ďalších, ktorí si dali meno Pustovníci brata Františka a postavili si kostol a kláštor. Tam sa nasťahoval jeho otec po smrti Františkovej mamy. Mladý pustovník žil len o chlebe a vode, málokedy jedol zeleninu a ovocie. Ustavične sa postil, či obmedzoval, ale stále bol rovnako svieži a silný. Odmietol názov rádu Pustovníci brata Františka, ale našiel si pokornejší a to Minibratia, dnes nazývaní ako Minoriti Františka z Paoly.
Boh ho obdaril nezvyčajnými schopnosťami, keď liečil slepých, hluchých, alebo ochrnutých v mene Ježiša Krista. Dokonca sa v jeho životopise spomína šesť prípadov vzkriesenia mŕtvych. Zázraky nerobil pre obdiv ľudí, ale len v nevyhnutných prípadoch, ak šlo o Božiu spravodlivosť.
Kráľ z Neapola mu daroval misu peňazí, ktorú svätec odmietol. Jeden peniaz rozlomil a kvapkala z neho krv. Kráľovi povedal: "Je to krv vášho ľudu, ktorý neľudsky vykorisťujete. Nikdy neprijímem ani halier z takých peňazí."
Na Sicílii ho prievozník odmietol previezť na druhý breh, nuž uviazal na palicu svoj plášť a ako by bol na loďke, prešiel suchou nohou poháňaný vetrom po vodnej hladine. Pápežovmu vyslancovi, ktorý ho podrobil skúškam, povedal: "Všetky stvorené veci sa podrobujú vôli toho, kto sa usiluje verne plniť vôľu Stvoriteľa."
Vravel mu to a v rukách držal žeravé uhlie, ktoré ho nepopálilo. Pápež vyslal Františka k ťažko chorému kráľovi Ľudovítovi XI., ktorý sa pred svätcom hodil na kolená a ponúkal mu bohaté peňažné dary. František mu povedal, že dáva almužny z cudzieho majetku: "Lepšie by bolo, keby si svojim poddaným všetko, čo si im násilne vzal, vrátil."
Nakoniec kráľ zomrel vo Františkovom náručí zmierený s Bohom. Hneď pri príchode do Francúzska oslobodil dve mestá od moru, takže ho nechceli pustiť domov do Talianska ani dvaja ďalší králi, ktorí si vymohli prítomnosť svätca od samého pápeža. Preto František z Paoly zakladateľ slávneho rádu Menších bratov - minoritov zomrel 2. apríla vo veku deväťdesiatjeden rokov v roku 1507 vo Francúzsku akoby symbolicky na Veľký piatok, v deň ukrižovania Ježiša Krista.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára