13. marec
Lujza de Marillac
Aká je to vzrušujúca skutočnosť, že aj svätá Lujza de Marillac, ktorú si dnes pripomíname, pochybovala o viere, o Bohu, o dobre tak ako o tom pochybuje mnoho ľudí na svete. A predsa sa stala svätou, keď vieru, lásku, dobro a Boha našla v trpiacich chudobných a chorých ľuďoch.
Lujza sa stala zakladateľkou najväčšej rehole v cirkvi a to Dcér kresťanskej lásky. Vincentky ich volajú podľa ich mužského zakladateľa, ktorým bol svätý Vincent de Paul. To on obnovil v duševne upadajúcej Lujze de Marillac vieru, ukázal jej východisko nielen vo vlastných súženiach, ale ich obetovaním pre trápenia iných, tieto Lujzine súženia úplne odstránil.
Svätá Lujza sa narodila 12. augusta 1591 v Paríži ako nemanželské, ale bohaté dieťa vychovávané v dominikánskom kráľovskom kláštore svätého Ľudovíta. Tu sa rozhodla ako trinásťročná, že obetuje svoj život Kristovi, ale jej otec chcel inak. Musela sa vydať za zbrojnoša a tajomníka kráľovnej. Lujza sa snažila prispôsobiť novej životnej situácii a na začiatku si manžela obľúbila najmä potom, ako sa im narodil syn. Lenže odvtedy ju už prenasledoval len neúspech.
Najprv jej syn rástol ako večne chudorľavé dieťa, do toho vážne ochorel Lujzin manžel. Kráľovnin tajomník bol chorý niekoľko rokov a Lujza upadala do čoraz chmúrnejších myšlienok s predstavou, že ju Boh trestá za nenaplnený sľub čistoty svojho života. Keď mala tridsaťštyri rokov, Lujzin manžel zomrel. O tri roky na to jej syn vstúpil do kňazského seminára. Lujza vtedy urobila sľub u biskupa, že ako vdova zostane zasvätená už len Bohu.
V tejto situácii sa s ňou stretol Vincent de Paul a začal využívať Lujzu na obnovu poriadku v jednotlivých farnostiach, kam cestovala v jeho mene s množstvom odkazov. Lujza de Marillac bola už vtedy veľmi slabá, hoci nebola ešte stará. Vincent de Paul o Lujze, ktorá mala vtedy päťdesiatštyri rokov, povedal: "Už desať rokov ju považujem za prirodzene mŕtvu. Pri pohľade na ňu sa dá povedať, že vyšla z hrobu, natoľko je jej telo slabé, ale iba Boh vie, akú má duševnú silu."
To už však svätá Lujza bola predstavenou rádu Dcér kresťanskej lásky - Vincentiek, keď predtým zložila sľuby čistoty, chudoby, poslušnosti a služby chorým. Za kláštory tejto reholi svätý Vincent de Paul určil nemocnice a dodal: "Za kláštorný dvor vám slúžia ulice mesta, za klauzúru poslušnosť, za mreže bázeň Božia a za závoj svätá skromnosť."
Sľuby zložila svätá Lujza so svojimi družkami 25. marca 1624 a odvtedy sa každý rok 25. marca tieto sľuby opäť tradične obnovujú. V tento deň je každá zo sestier oslobodená od rehoľných záväzkov a môže odísť, alebo opäť obnoviť svoje sľuby. Na začiatku mala táto dnes najpočetnejšia rehoľa na svete s Lujzou dohromady len päť členiek. Svätá Lujza de Marillac v marci 1660 zomierala už s tým, že rehoľa mala šesťdesiat domov. Ako svoje motto pri smrti svätá Lujza svojim sestrám odkázala tieto slová: "Majte veľkú starostlivosť o službu chudobným!"
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára