22. marec
Jozef Oriol
Dnešný svätec Jozef Oriol z Barcelóny sa znepáčil pánovi farárovi v kostole, kde bol kaplánom. Pán farár sa sťažoval, že pre množstvo veriacich, ktorí prichádzajú za Jozefom Oriolom, nemôže ani kázať. Najviac mu prekážali chorí, ktorých Jozef Oriol zázračne uzdravoval. Vec zašla tak ďaleko, že pán farár svojmu kaplanovi zakázal uzdravovať v kostole.
Jozef Oriol poslúchol. Lenže pán farár hneď na to tak nešťastne spadol zo schodov pred oltárom, že pre neznesiteľné bolesti sa nedokázal v kostole ani postaviť. Okamžite odvolal svoj zákaz, aby ho Jozef Oriol mohol uzdraviť. A mladý pán kaplan to rád urobil. Dokázal uzdravovať chorých, ktorých žehnal v mene Svätej Trojice síce zázračne, ale on skromne hovoril, že to nič nie je. Že to nerobí on a že táto moc od Ježiša Krista je vlastná každému kňazovi.
Každý kňaz však nedokázal žiť takým svätým životom. Jozef svoj prvý plat, ktorý dostal, do poslednej mince rozdal žobrákom. Odvtedy za ním nezabudli každý mesiac prísť, aby si vypýtali od Oriola almužnu. Aj tu však hovoril chudobným, že nič zvláštne nerobí. Veď podľa neho im len dával to, čo im patrilo, lebo o Jozefa ako o kňaza sa aj tak stará prozreteľnosť.
Aj na Slovensku žijú duchovní, ktorí svoje príjmy rozdeľujú medzi chudobných. Jozef Oriol bol v tejto veci dôkladný. Raz zistil, že ešte má jednu mincu, ktorá mu zvýšila, nuž sa hneď rozbehol do mesta hľadať nejakého žobráka, ktorému by mohol pomôcť.
Rozprávanie o Oriolovi je o to radostnejšie, keď si uvedomíme, z akých neuveriteľne doslova biednych pomerov vzišiel. Nebol žiadnym boháčom, ktorý by sa vzdával majetku. Ešte bol maličký osemnásťmesačný, keď mu zomrel otec. Mama sa mu šťastne vydala za milého a láskavého človeka, ktorý bol tomuto svätcovi za otca, lenže tiež zomrel ako aj jeho matka.
Jozef Oriol teda vyrastal ako sirota u cudzích ľudí. A tu sa traduje prvý príbeh svätca, ktorý ohromil jeho okolie. Jeho otčim začal mladíka podozrievať, že má niečo spoločné s jeho ženou. A to len preto, že manželka tohto chudobného robotníka - adoptívneho otca - si s Jozefom Oriolom pekne rozumela, akoby bola naozaj jeho mama. Preto Jozef strčil ruku do žeravých uhlíkov v peci na znak, že je nevinný a uhlíky ho vôbec nepopálili. Adoptívny otec plakal, keď to videl, prosil ho o prepáčenie.
Oriol sa narodil v roku 1650 a v roku 1676 bol vysvätený za kňaza s tým, že šiel za vychovávateľa k vojenskému maršálovi. Tu sa rozhodol žiť len o vode a chlebe, aby mohol viac rozdávať almužien chudobným, za čo sa mu mnohí posmievali. Jozef mal ešte jeden zvyk. Nikdy nespal v posteli, ale len po sediačky oblečený na stoličke, aj to najviac dve hodiny. Zomieral však 23. marca v roku 1702 v posteli u svojho známeho, keďže on sám posteľ nikdy nemal.
Mal päťdesiatdva rokov a už nebol u vojenského maršála, ale bol kaplánom v kostole. Celé Španielsko ho poznalo ako svätca, ktorý mal dar uzdravovať chorých. Predpovedal svoju smrť tak presne dopredu, že jeho spovedník poslal za Jozefom Oriolom ženu s prosbou o pomoc uzdravenia čím prv, aby ho ešte stihla živého.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára