9. marec
Františka Rímska
Podľa tradície mala svätá Františka Rímska, ktorú si dnes pripomíname, v úcte svojho anjela strážcu. Ten sa jej odvďačil za množstvo modlitieb tým, že vyžaroval okolo jej hlavy také svetlo, že v noci mohla čítať bez lampy.
Tak sa stalo, že hoci sa narodila v roku 1384 a zomrela vo veku päťdesiatichšiestich rokov 9. marca v roku 1440, pápež Pius XI. ju vyhlásil v roku 1929 za patrónku šoférov áut. Keby šoféri mali v úcte svojho anjela strážcu aspoň zčasti tak, ako ho mala v úcte Františka Rímska, iste by bolo na cestách oveľa menej dopravných nehôd.
Život Františky bol plný prekvapivých zvratov. Prvá pohroma sa na ňu dovalila v mladosti, keď ju otec zasnúbil s mladým šľachticom. Ona sa predtým zasnúbila Ježišovi Kristovi. Túžila prežiť život v kláštore a nie v manželstve. Otec neustúpil a Františka prijala manželstvo ako nutnosť. Našťastie jej manžel bol dobrý človek, ktorý mal z nábožnej podstaty svojej ženy radosť a podporoval ju. Narodili sa im tri deti. Františka nezabúdala na chudobných a chorých v Ríme. Začala mať na šľachtickú spoločnosť dobrý vplyv. Vďaka jej osobnému príkladu aj iné mestské paničky prestali so zábavami a venovali sa pomoci iným.
Františka začínala od rodiny. Deti viedla k viere už tým, ako sa starala o každého sluhu v ich domácnosti, ak náhodou ochorel. Sama každého ošetrovala a zháňala lekárov, aj lieky. Každý sluha bol pre ňu dôležitý ako človek. Prišli aj na ňu kruté skúšky. Po sebe jej zomrel syn, potom dcéra. Manžel a druhý syn padli v čase vojny s Neapolčanmi do zajatia. Ich dom v Ríme vyrabovali tak dôkladne, až im zostali len holé múry. V meste miest medzitým vypukol mor. Františka chodila po uliciach a starala sa o chorých.
Pre chudobných chodila po žobraní a ošetrovala ich. Mor upadol a jedného dňa sa vrátili zo zajatia manžel so synom. Keď sa rodinné aj spoločenské pomery po vojne s Neapolom a po krutom more ustálili, Františka zdvojnásobila nábožné úsilie tým, že založila voľné združenie žien v rodinách. Tie nosili jednoduchý úbor a držali sa benediktínskych rehoľných zásad, hoci neskladali žiadne sľuby. Každá žena mohla dobrovoľne kedykoľvek toto združenie opustiť. Volali sa "oblátky", lebo sa rozhodli obetovať v civilnom živote za iných.
Františke zomrel manžel. Po jeho pohrebe sa združenie premenilo na kláštor, ktorý sa dodnes volá Tor dei Specchi, a v ktorom sa stala prvou predstavenou. Tu ju zastihla aj správa, že jej jediné žijúce dieťa - syn, ťažko ochorel. Šla ho navštíviť a na návšteve náhle pocítila strašnú slabosť, až si musela ľahnúť. U chorého syna zomrela.
Už za jej života mala taký silný vplyv na rímsku spoločnosť, že nik nepochyboval o jej svätosti. Napriek tomu si dôsledne plnila všetky manželské povinnosti. Raz ju volal manžel, keď sa modlila v kaplnke. Okamžite modlitby prerušila so slovami: "Manželka musí prerušiť aj modlitbu, keď to káže domáce hospodárstvo."
Františka Rímska bola vzorom nielen v zbožnosti, ale aj v schopnosti žiť civilný život manželky a matky rodiny. Mnohí manželia aj dnes oceňujú manželky, ktoré často popri zamestnaní, či práci v domácnosti si dokážu nájsť čas pre modlitbu, vieru a pre Boha, pre ktorého obetujú trápenia.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára