7. marec
Perpetua a Felicita
Mučeníctvo svätých Perpetuy a Felicity malo pre celú cirkev veľký význam. Stalo sa na začiatku tretieho storočia. Tieto dve ženy podstúpili smrť v aréne pred divákmi za to, že boli kresťanky. Obe mali malé deti. Perpetua svoje dieťa pridájala, kým Felicita tesne pred popravou porodila. Vďaka predčasnému pôrodu mohla byť Felicita umučená naraz spolu s Perpetuou a ďalším tromi katechumenmi 7. marca v roku 202 v Kartágu v dnešnom Tunisku.
Svätá Perpetua ich príbeh vedúci až k smrti vyrozprávala na zápis tesne pred vykonaním rozsudku. Tak sa zachovali tieto presné opisy udalostí. Päť katechumenov sa ešte len pripravovalo na prijatie svätého krstu, keď boli za vlády cisára Septima Severa uväznení, aby obetovali bohom, inak im hrozila smrť. Obe Perpetua aj Felicita boli vydaté ženy a presvedčené kresťanky. Perpetua prešla peklom pokúšania, aby obetovala bohom. Chodil za ňou do väzenia jej otec, ktorý bol pohan a prosil ju aj pre budúcnosť jej dieťaťa, aby obetovala pohanským bohom.
Perpetua vyrozprávala svojmu bratovi tento sen: "Videla som vysoký zlatý rebrík siahajúci až do neba a taký úzky, že sa po ňom dalo vystupovať iba po jednom. Z obidvoch strán rebríka boli meče, oštepy, kosáky a nože, takže kto by bol po ňom vystupoval neopatrne a neupieral zrak stále k nebesiam, bol by zaiste ostal visieť na ostrých nožoch. Pod rebríkom ležal velikánsky drak a hrozil zožrať každého, kto by sa bol opovážil vstúpiť na rebrík. Prvý šiel hore rebríkom Saturus, ktorý sa dal dobrovoľne zajať. Bol pri nás vtedy, keď nás chytili. Keď prišiel na samý vrch rebríka, obrátil sa ku mne a zavolal: Perpetua, čakám tu na teba, len daj pozor, aby ti drak neublížil. Neuškodí mi, odpovedala som, na rebrík vstúpim v mene Pána Ježiša Krista. A drak skutočne skrotol, stúlil sa a poslúžil mi za schod, keď som vystupovala na rebrík. A keď som prišla na vrch rebríka, zočila som peknú záhradu a uprostred nej muža vysokej postavy so šedinami na hlave, oblečeného v pastierskom rúchu. Sedel a dojil ovečky, okolo neho stálo množstvo ľudu, všetko v bielych šatách. Ten človek sa pozrel na mňa a zvolal: Vítam ťa, dcéra moja! Potom mi podal trochu práve nadojeného mlieka. Prijala som ho so zopätými rukami a keď som ho vypila, všetci okolostojaci povedali: Amen."
Z tohto sna Perpetua usúdila, že budú všetci umučení. Odsúdili ich na hodenie divej zveri. Perpetua mala opäť videnie, v ktorom v aréne nebojovala so zvieratami, ale s obrovským mužom, ktorého premohla. Z toho pochopila, že bojovať bude priamo s diablom a premôže ho.
Perpetua a Felicita si počínali v aréne tak smelo, až krutý ľud v hľadisku zvyknutý na krvavé jatky zmäkol a žiadal pre obe svätice, aby ich netrhala zver, ale mohli zomrieť rukou kata. Tak sa aj stalo. Obe boli nakoniec sťaté.
Spis o ich umučení sa čítal vďaka svätému Augustínovi od 5. storočia pravidelne na svätých omšiach. Obe svätice Perpetua a Felicita sa spomínajú vo svätej omši v eucharistickej modlitbe. Ďalších umučených svätcov 7. marca v roku 202 roztrhali v aréne divé zvery. Význam ich obety bol obrovský nielen pre cirkev a kresťanov dovnútra, ale najmä smerom navonok k pohanom, keď títo mladí kresťania so životom pred sebou sa neváhali v krutých skúškach obetovať pre Boha. Perpetua a Felicita boli výnimočné mučenice, ktorých význam trvá v cirkvi dodnes.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára