20. marec
Gertrúda
Svätá Gertrúda, ktorú si dnes pripomíname, hovorievala: "Ľudský život je krátky. Plný práce a trápenia. Ale čím chmúrnejší je deň práce, tým sladší je odpočinok vo večnosti."
Tieto slová povedala tri roky pred smrťou. Boli to však už slová plného poznania. Gertrúda zomrela vo veku tridsiatichtroch rokov, dnes by sme povedali, že zomrela mladá. Narodila sa v dnešnom Francúzsku v siedmom storočí. Gertrúda pochádzala z popredných rodín v krajine. Jej otec bol majordómus kráľa a volal sa Pipin. Ako najvyšší kráľovský správca mal moc.
Gertrúda bola povestná telesnou krásou. Nečudo, že ju požiadal o ruku mladý šľachtic, už keď mala dvanásť rokov. Šľachtic bol bohatý a žiadosť predložil rafinovaným spôsobom pred kráľom. Dúfal, že Gertrúda takej ponuke na sobáš pred panovníkom neodolá. Kráľa celá vec začala zaujímať. Nevedel, ako vyzerá dcéra jeho majordóma, tak ju dali zavolať.
Gertrúda bola v dvanástich rokoch duševne vyspelá a mala pevnú vieru. Tá jej dala silu, aby ponuku odmietla s hrdými slovami: "Nechcem ani toho, ani nikoho iného, lebo som sa už zasnúbila Ježišovi Kristovi, ktorému som sľúbila ustavičné panenstvo."
Kráľ a jeho dvor prišli o zábavu. Tešili sa, že nevesta bude omráčená šľachticovou ponukou na sobáš v prítomnosti kráľa, ale odišli s dlhým nosom. Gertrúda dokázala presadiť svoju vôľu v takej nevýhodnej pozícii, hoci mala len dvanásť rokov. Bol tam kráľ, teda najvyššia autorita tej spoločnosti a aj tak sa obrátila ešte na vyššiu autoritu, než bol panovník - na Krista.
Jej otec o rok na to umrel. Gertrúdina matka sa bála, že dcéra nebude môcť dodržať svoje slovo. Preto celý rodový majetok preniesla na kláštor, ktorý dala vystavať. Žiaden ženích by si vtedy nevzal nevestu, ktorá bola chudobná ako kostolná myš. Navyše Gertrúda si krásne dlhé vlasy dala ostrihať úplne na krátko, čo vtedy tiež nebolo v súlade s chápaním módy.
Gertrúda sa vďaka pochopeniu u matky dokázala ochrániť, aby zachovala sľub čistoty. Vstúpila do kláštora, ktorý matka založila a neskôr sa v ňom stala predstavenou. Žila iba pre vieru. Často sa nahlas rozprávala so spasiteľom a jej debaty s Kristom, ktorého počula len ona, boli v mnohých prípadoch poučné pre iné rádové sestry. Tie síce počuli len Gertrúdine odpovede, ale aj z nich pochopili, o čom sa spolu rozprávali.
Gertrúda sa na začiatku rehoľného stavu rozhodla hľadať Boha vo vede. Študovala všetky dostupné vedecké poznatky. Bola veľmi húževnatá, ale nakoniec prišla na to, že rozum je pre vieru málo. Viera chce najmä horúce srdce a cit. Boh je v prvom rade láska. A Gertrúda cítila lásku k Bohu celou svojou podstatou. Už za života jej súčasníci videli okolo Gertrúdinej hlavy žiaru ako aureolu.
Snažila sa pravidelne postiť a umŕtvovať, čím ešte zvyšovala vlastnú vieru a obetu pre nebo. Teší nás jej poznanie, že čím je ťažší deň práce, tým nás čaká sladší odpočinok vo večnosti. Ukázala ľuďom cestu, ako dosiahnuť nebo.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára