12. marec
Ján Ogilvie
V škótskom Glasgowe v roku 1976 priznali lekári spolu s cirkevnými úradmi zázračné uzdravenie prístavného robotníka Johna Fegina. Stalo sa tak po deväťročnom skúmaní zázraku, ktorý sa udial na príhovor svätého Jána Ogilvie, ktorého pamiatku si dnes pripomíname.
John Fegin mal ťažkú rakovinu žalúdka a vážil už len tridsaťdva kíl, keď po dvojročnom neúspešnom liečení lekári oznámili skorú smrť chorého. John Fegin stratil vedomie a nedal sa mu nahmatať pulz. Nemal ani viditeľný dych. Manželka zavolala lekára, aby konštatoval smrť, ale pritom sa neunávne ďalej modlila s prosbou o príhovor u Jána Ogilvie. Keď prišiel lekár, u chorého robotníka konštatoval náhle uzdravenie. John Fegin si pýtal zrazu od manželky jedlo.
O šesť týždňov nastúpil dokonca do práce. Deväť rokov sa zázrak skúmal, kým Pavol VI. vyhlásil v roku 1976 nového svätého Škóta Jána Ogilvie. Narodil sa v roku 1579 v kalvínskej rodine. V tejto viere bol vychovaný. Počas štúdií vo Francúzsku sa Ján začal zaoberať porovnávaním katolíckej a kalvínskej vierouky. Dojali ho najmä príbehy mučeníkov.
Ako sedemnásťročný konvertoval z kalvínskej na katolícku vieru, po štúdiu u Benediktínov v Regensburgu, začal navštevovať jezuitské kolégium v Olomouci na Morave. Za kňaza ho vysvätili v Paríži. Túžil vrátiť sa do rodného Škótska. Tu bolo zakázané slúžiť katolícku svätú omšu až do 19. storočia. Šlo teda o riskantnú vec, keďže katolíci boli väznení a často popravení. Nečudo, že Ján dlhšie nemohol získať súhlas na misiu do Škótska. Potom v domovine nemohol nájsť miesto, kde by ho prijali. Stalo sa tak až v jednej rodine v Edinburgu, kde získal miesto domáceho učiteľa.
Začal so slúžením tajných svätých omší a so spovedaním, ba dal sa aj na nebezpečné úlohy, keď navštevoval uväznených katolíkov, aby ich posilnil v ich martýrstve. Pôsobil aj v Londýne a v Glasgowe, kde sa našiel zradca, ktorý Jána Ogilvie udal. Zatkli ho a odviedli na výsluch k protestantskému arcibiskupovi, ktorému Ján otvorene povedal: "Správate sa ako kat a nie biskup."
Nasledovalo mučenie, keď mu osem dní a nocí nedovolili spať. Týrali ho hladom a smädom s jediným cieľom, aby sa vzdal katolíckej viery, ale najmä aby vyzradil mená katolíkov žijúcich v Škótsku. Jána vyzvali, aby odpovedal na otázky anglického kráľa Jakuba týkajúce sa viery, ale on smelo vyhlásil: "Keby časná moc môjho kráľa bola ohrozená, vylial by som za neho krv do poslednej kvapky. Keď si však privlastňuje hlavný duchovný dozor, tak ho nesmiem a nemôžem poslúchnuť."
Nasledovalo obvinenie z vlastizrady a vyhlásenie rozsudku smrti. Obesili ho v centre Glasgowa v marci v roku 1615. Jeho statočnosť pri mučení a príklad, akým sa držal pri verejnej poprave, mu priniesli aureolu mučeníka aj u protestantov. Čoraz viac ľudí sa vracalo v Škótsku a v Anglicku ku katolíckej viere. Mučenie, odsúdenie a smrť Jána Ogilvieho sa zúročila v podobe posilnenia viery mnohých ľudí na britských ostrovoch po stáročia a vyvrcholila v podobe zázraku v 20. storočí.
Predstava, že mŕtvy človek volá zo smrteľného lôžka na manželku, že je hladný, je veselá a napĺňa ľudí údivom nad zázrakom, ktorý sa stal po modlitbách venovaných najvyššiemu s prosbou o príhovor u svätého Jána Ogilvie.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára