10. marec
Dominik Savio
Dominik Savio povedal: "Ak sa možno stať svätým a byť aj veselým, tak sa chcem a musím stať svätým."
Toto rozhodnutie získal potom, ako si vypočul kázeň dona Bosca. Jej obsah bol jednoduchý: Boh chce, aby sa všetci ľudia stali svätými. Je ľahké stať sa svätým. Boh pripravil veľkú odmenu tým, ktorí sa stanú svätými.
Dominik mal trinásť rokov, keď počul kázeň a pochopil ju tak, že sa musí stať svätým. Prestal sa hrať so spolužiakmi, až sa ho don Bosco pýtal, či nie je chorý? Dominik sa trápil, ako má začať, aby sa stal svätým. Don Bosco mu povedal: "Ako som ti už viackrát povedal, Boh od teba chce, aby si si svedomito konal náboženské a školské povinnosti. Dnes k tomu pridávam: zachovaj si radosť srdca, buď veselý! Buď spokojný, si na dobrej ceste." A tak pochopil, že môže byť veselým a aj tak sa môže stať svätým.
Dominik sa narodil v roku 1842 chudobným rodičom juhovýchodne od Turína ako druhé dieťa. Prvé im zomrelo, nuž druhé nazvali Dominik, čo znamená Pánov. A on bol Pánov od malička. V siedmich rokoch veľmi túžil po svätom prijímaní. Už dokonale chápal, že pri omši zostupuje na oltár pod spôsobom chleba a vína Ježiš, ktorého veriaci bez ťažkých hriechov môžu prijať do srdca. Vtedy sa na prvé sväté prijímanie chodilo od dvanástich rokov. Kňazi z okolia poznali Dominikovu čistotu a vyspelosť, nuž sa rozhodli, že vyplnia jeho túžbu a udelili mu povolenie pristúpiť k prvému svätému prijímaniu skôr.
Dominik bol nadšený a aj po rokoch hovoril, že to bol najkrajší deň jeho života. V predvečer prijímania si ako sedemročný zapísal tieto predsavzatia, ktorými sa riadil: "Budem sa často spovedať a k svätému prijímaniu budem pristupovať tak často, ako mi to spovedník dovolí. Chcem svätiť sviatočné dni. Mojimi priateľmi bude Ježiš a Mária. Radšej zomrieť, ako zhrešiť!"
Do školy chodil štyri kilometre peši aj štyrikrát za deň po zlých cestách cez výmole, či snehové záveje, hoci mal chatrné zdravie. Dominikov učiteľ videl jeho obrovské nadanie, nuž požiadal dona Bosca, aby si chlapca vzal do ústavu v Turíne, lebo Dominkovi rodičia boli chudobní, aby mu platili štúdia. Don Bosco osobne pricestoval za Dominikom, aby ho spoznal. Najprv si ho vyskúšal. Dal mu za úlohu naučiť sa do druhého dňa jednu stranu z knižky Katolícke čítanie. Dominik za ním prišiel o osem minút a celú stránku vedel nielen naspamäť, ale porozumel aj obsahu. Don Bosco mu povedal: "Poponáhľal si sa s úlohou, ja sa poponáhľam s odpoveďou. Vezmem ťa do Turína a už odteraz si prijatý."
Dominik bol najlepší študent v triede, ale veľmi pokorný. Chcel, aby všetci boli dobrí. Preto požiadal dona Bosca, či môže založiť v ústave družinu zasvätenú Nepoškvrnenej Matke Božej, ktorej hlavné body boli: "Presne zachovávať pravidlá ústavu. Dávať dobrý príklad spoločníkom, láskavo ich napomínať a povzbudzovať k dobrému slovami, najmä dobrým príkladom. Svedomito využiť každú chvíľku."
Chlapci sa pretekali v konaní dobrých skutkov. Žiaľ, Dominik musel školu v pätnástich rokoch pre chorobu prerušiť a poslali ho domov na preliečenie. Pri odchode pobozkal ruku donu Boscovi a povedal mu: "Vy teda nechcete moju úbohú telesnú schránku."
V opatere rodiny naposledy 9. marca 1857 vydýchol vo veku pätnásť rokov. Posledné slová vyslovil s blaženým úsmevom na tvári a zneli takto: "Ach, aké krásne veci vidím."
Po smrti sa zjavil donu Boscovi, ktorý napísal jeho životopis. Svojmu učiteľovi povedal, že v poslednej hodine života mu prišla v ústrety Panna Mária.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára