3. marec
Kunigunda
Medzi svätcami nájdeme nielen veľmi biedne stvorenia, ktoré akoby sa nemali ani narodiť, čo si toľko príkoria vytrpeli na svete, ale aj vysoko postavené osoby. Dnešný sviatok patrí svätej Kunigunde, ktorá sa narodila v roku 978. Bola vplyvnou cisárovnou ako manželka cisára Henricha II., ale Kunigunde vládla pokora.
Táto nemecká cisárovna mala ako pohodlné kreslo iba drevenú lavicu. Už pri narodení v rodine prvého luxemburského grófa bol Kunigundin osud jasný v tom zmysle, že táto žena nemôže v živote trpieť chudobou. A predsa po nej najviac túžila. Preto, keď jej zomrel manžel cisár Henrich II., na prvé výročie jeho smrti sa vzdala vlády cisárovnej.
Urobila tak v chráme priamo na zádušnej omši. Na tú sa obliekla až nezvyčajne okázalo do drahých cisárskych ozdôb plných drahokamov a zlatých šperkov. Poslúžili Kunigunde na to, aby prítomní šľachtici a veľmoži pochopili, že už viac nie je ich panovníčkou. Postavila sa pred oltár, aby ju každý videl a zložila si cisársku korunu. Spolu s ňou odložila nabok všetky drahokamy. Úžas prítomných bol o to väčší, že o tom prekvapení nik z prítomných nevedel. Šľachtici, veľmoži a kniežatá si mysleli, že ide o zádušnú omšu po mŕtvom cisárovi, ale tá sa zmenila na akt vzdania sa trónu aj bohatstva.
Kunigundin majetok pripadol cirkvi venovaný na výstavbu nových chrámov, sirotincov a nemocníc. Ona žila ďalej v drsnom mníšskom rúchu, ktoré si obliekla vo veku 47 rokov, v roku 1025. Na to jej hlavu zakryl závojom biskup z Paderbornu a Kunigunda navždy odišla od svetských k Božím povinnostiam.
Tak žila ďalšie roky, až 3. marca 1033 vo veku päťdesiatpäť rokov zomrela. Než vydýchla, odmietla slávnostné šaty do truhly, ktoré jej už chystali ako bývalej cisárovnej, a povedala: "Nie som hodna takej ozdoby. Bohaté obleky som nosila pri zasnúbení so smrteľným manželom. Pre Kristovu nevestu je vhodnejší môj chudobný odev. V tom ma pochovajte vedľa môjho brata a pána, cisára Henricha."
Dlho sa tradovala legenda, že cisár Henrich a cisárovna Kunigunda žili v takzvanom manželstve svätého Jozefa. Teda bez telesnej lásky v sľube panenskej čistoty. Nakoniec sa dokázalo, že Kunigunda nemohla počať dieťa a Henrich, hoci ju ako cisár mohol prepustiť z manželského zväzku, čo mu zákony ako panovníkovi umožňovali, zostal žiť s ňou aj bez potomstva.
Vďaka spôsobu vlády, ľudským vlastnostiam a prostej ľudskej dobrote bol cisár Henrich II. tiež vyhlásený za svätého. Kunigunda mala v čase panovania neustále dvere na dvore otvorené pre akéhokoľvek človeka. Bežne k nej chodievali prostí a chudobní ľudia a ona sa im snažila pomôcť. Mnohým dobrodeniam prekážali rôzni príslušníci šľachty, ktorým vyhovovalo, ak drobní ľudia trpeli, lebo oni sa mali dobre.
Svätý cisársky pár vládol v Nemecku iba krátkych desať rokov. Získať a udržať si obľubu širokých más za takú v podstate aj na dnešnú politiku dlhú dobu nebolo jednoduché ani pre cisára v 11. storočí. Henrich II. to zvládol aj vďaka svojej svätej manželke Kunigunde.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára