16. marec
Ján Sarkander
V nedožitých štyridsiatichštyroch rokov zomrel v marci v roku 1620 v Olomouci umučený kňaz svätý Ján Sarkander. Umučili ho preto, lebo moravskí páni si mysleli, že Ján vie niečo o prepadnutí Moravy kozákmi z Poľska. Podľa nich sa to mal dozvedieť pri spovedi šľachtica Ladislava Popela z Lobkovíc, ktorý bol moravským krajským hajtmanom. Ján nemohol porušiť spovedné tajomstvo. Navyše jeho priznanie, čo mu povedal či nepovedal Ladislav Popela z Lobkovíc na spovedi, nemalo žiaden vplyv na priebeh týchto tragických udalostí.
Dva roky predtým došlo k defenestrácii cisárskych miestodržiteľov z okien Pražského hradu vodcami českých evanjelických stavov. Tí v máji v roku 1618 vyhodili Viliama Slavatu a Jaroslava Martinica spolu s ich pisárom do hradnej priekopy a zvolili si českú vládu tridsiatich direktorov.
K protihabsburskému povstaniu sa až o rok pripojila Morava na krajskom sneme v Brne. Ladislava Popela z Lobkovíc ako krajského hajtmana a katolíka zosadili z funkcie. Na rad prišli katolícki kňazi, ktorých sa evanjelické direktórium - teda moravská vláda, rozhodla zbaviť. Medzi nimi bol aj kňaz z Holešovíc Ján Sarkander, ktorého ako obnoviteľa katolíckej viery noví moravskí páni obzvlášť neznášali.
Ján sa na naliehanie veriacich, ktorých on tým, že ďalej účinkoval ako kňaz, prezrádzal, rozhodol na čas vzdať farnosti. Splnil si tak dávny sen, že pôjde na púť do Poľska do Čenstochovej k obrazu Panny Márie, ktorý tak dôverne poznajú aj Slováci. Lenže v tom čase došlo k dohode cisára Ferdinanda II. s poľským kráľom Zigmundom, ktorý bol cisárovým švagrom, že proti odbojným moravským stavom vyšle štyri tisíc kozákov. Títo zúriví bojovníci mali dovolené živiť sa korisťou, ktorú dobijú a tak drancovali všetky mestá, či obce, ktorými prešli.
Ján bol už z púte doma a rozhodol sa pre odvážny čin, aby zachránil pred kozáckou pohromou Holešov. Vyšiel pred mesto v bohoslužobnom rúchu s Oltárnou sviatosťou. V sprievode ho vtedy nasledovali aj evanjelici cítiaci príležitosť, ako sa zachrániť. Kozáci vidiaci cirkevný sprievod, poklonili sa Božiemu telu a Holešov obišli. Ján mesto zachránil, ale bol obvinený z vlastizrady, že sa vraj v Poľsku spriahol s nepriateľom a preto kozáci Holešov nevydrancovali. Za to bol natiahnutý na škripec.
Keď kati a sudcovia videli, že Ján sa nemal k čomu priznať, museli vymyslieť nové obvinenie. Ján ich obžalobu vyvrátil, že je kňaz a nezaťažil by si dušu hriechom vlastizrady. Vtedy im pri mučení napadlo, že možno Sarkander len vedel o možnom spojenectve Rakúšanov s Poliakmi a to od zosadeného moravského hajtmana, ktorý mu to mohol povedať pri spovedi. Vtedy im Ján povedal: "Keby som aj niečo vedel zo spovede, radšej ma rozsekajte a roztrhajte na kusy, nič nevyzradím."
Tieto slová im stačili ako dôkaz a mučili ho na škripci ďalej. Vykĺbili mu údy a boky mu dovtedy opaľovali horiacimi fakľami, kým ich neudusila jeho krv. Nechali ho na dlažbe mestskej mučiarne v Olomouci v bezvedomí zomrieť.
Nad touto mučiarňou je dnes slávna Sarkandrovka - kaplnka nazvaná podľa svätca. V mučiarni nezomrel. Prebral sa z bezvedomia a žil vo väznici ešte štyri týždne, kde sa modlil kňazský breviár a jeho listy si prevracal jazykom, lebo ruky mal vykĺbené. Mučiť sa ho už neodvážili.
Za svätého ho vyhlásil Ján Pavol II. na návšteve Olomouca v roku 1995. Málo stačilo, aby sa Ján Sarkander nestal kňazom, veď bol aj ženatý. Manželka mu po roku zomrela a on sa vydal na kňazskú cestu pri šírení viery v neľahkých časoch protestantských povstaní. Tie sa po ôsmich mesiacoch od Sarkanderovej smrti skončili bitkou na Bielej hore pri Prahe víťazstvom cisárskych vojsk nad českými stavmi.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára