24. marec
Katarína Švédska
Dnešný sviatok oslavujú v severskej európskej krajine, lebo 24. marca v roku 1382 sa pre nebo narodila svätá Katarína Švédska.
Stala sa svätou vyvolením od ľudu. To je radostná správa, veď ak si ľudia zapamätajú ženu a sto rokov od jej smrti sa k nej správajú ako k svätici, musela tento titul uznať aj cirkev. Nie že by cirkev nechcela dožičiť titul svätosti pre Katarínu Švédsku, ale niekedy sa osudy ľudí zauzlia zvláštnym spôsobom. Veď už Katarínina mama svätá Brigita bola svätorečená až na druhý pokus, keď jej dcéra Katarína bola tiež mŕtva.
Nebola to však chyba pamiatky svätej Brigity. Tá bola manželkou kniežaťa a tak vlastne Katarína bola princezná podľa vtedajších šľachtických titulov. A predsa sa zriekla všetkej krásy sveta pre vyššie ciele. Bola síce vydatá, ale len veľmi krátko. Nemala ani dvadsať rokov, keď jej mladý manžel zomrel. Bola práve na ceste do Ríma so svojou matkou, ktorá po smrti svojho manžela - kniežaťa - založila kláštor a vstúpila doň ako rehoľníčka.
Dcéra Katarína mala veľký vzor v matke svätej Brigite. Nečudo, že aj ona sa po smrti manžela rozhodla tak ako matka. Katarína však v čase svojho rozhodnutia mala celý život pred sebou. Bola veľmi pekná, mladá a bohatá. Dokonca sa ju pokúsili v Ríme, keď šla na bohoslužby do kostola, uniesť. Aj takýmito podlými spôsobmi sa snažili vplyvní, aj menej vplyvní šľachtici získať ruku Kataríny.
Tej sa však podarilo vyhnúť všetkým nástrahám a sprevádzala svoju matku dvadsaťpäť rokov na pútiach do Svätej zeme a po Európe, kde obe ženy vyznávali kresťanstvo príkladným životom. Až raz náhle v Ríme svätá Brigita zomrela. Jej dcéra Katarína prevážala mŕtve matkine ostatky domov do Švédska v triumfálnom pochode Európou. Jedna svätica pochovávala druhú sväticu. Pritom to boli matka s dcérou. Bolo to sedem rokov predtým, než zomrela aj Katarína.
Po smrti matky sa však skončili aj Katarínine púte do Svätej zeme a do Ríma. Katarína zostala v kláštore, ktorý založila jej matka. Neskôr v ňom bola zvolená za predstavenú. Lenže švédsky ľud na čele s kráľom požiadali Katarínu, aby šla ako vyslankyňa Švédska do Ríma dozerať na beatifikáciu jej matky Brigity za svätú. Nuž Katarína opäť opustila domov, aby v Ríme bola pritom, keď jej matku povýšia na slávu oltára.
Žiaľ, tejto udalosti sa už Katarína nedožila, lebo v Ríme vládla schizma. Svätorečenie museli odložiť, keďže boli zvolení dvaja pápeži. Jeden pravý a druhý kontra pápež, ktorého dosadili nespokojní kňazi s prvou voľbou Svätého otca.
Rím mal vnútorné problémy, ktoré sa netýkali povesti svätej Brigity, iba oddialili jej svätorečenie až na rok 1391, keď už v roku 1382 svätá Katarína 24. marca zomrela. Stalo sa tak vo Švédsku, kde je aj pochovaná a kde ani o sto rokov neskôr na ňu ľudia nezabudli, ale vyvolaním si na cirkvi vyžiadali, aby Katarína Švédska bola uznaná za svätú. Princezná ako z nebeskej rozprávky o tom, ako obetovala svoj život za najvyššieho kráľa Ježiša Krista a za myšlienky viery v Boha.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára