27. marec
Ludger a Rupert
Svätý Ludger pôsobil v ôsmom storočí, kedy sa narodil v severnom Holandsku v roku 743. Ludger aj štyridsať rokov od času, kedy mal jedenásť rokov, vzrušene písal o svojom veľkom stretnutí. Jedenásťročný totiž videl na vlastné oči svätého Bonifáca. "Bol veľmi staručký s bielymi vlasmi," opisoval Ludger veľkého apoštola Nemecka s láskou a obdivom.
Nepochybne jeho stretnutie so svätým Bonifácom bolo zážitkom, ktorý predurčil Ludgerovu životnú cestu. Po štúdiách v Utrechte a v Anglicku bol Ludger v roku 777 vysvätený v Kolíne za kňaza. Začal pracovať ako misionár vo Frízsku, kde kedysi umučili svätého Bonifáca. Tu takmer Ludger podstúpil tiež mučenícku smrť, keď do Frízska vtrhli pohanskí Sasi, ktorí vraždili kňazov a rúcali kostoly. Sasi nakoniec prijali kresťanstvo.
Ludger začal stavať chrámy a budovať aj celé sídla. Mesto Münster založil Ludger postavením kláštora, ktorý sa latinsky nazýva monasterium. Pri ňom založil biskupstvo a nasledne rozrastené sídlisko sa začalo nazývať podľa monasteria - Münster. Založil benediktínsky kláštor vo Werdene a ženský kláštor v Nottulne. Vo veku šesťdesiatdva rokov sa stal 30. marca v roku 805 biskupom v Münsteri, ale neprestal žiť podľa prísnych pravidiel chudobných benediktínskych mníchov. Na to koncom marca o štyri roky v roku 809 zomrel.
Dnešný deň patrí aj inému svätcovi, ktorý tiež založil mesto. Ide o Salzburg. Rupert pochádzal z Francúzska. Pochovaný je v kláštore svätého Petra v Salzburgu, ktorý sám postavil. Rupert tu 27. marca v roku 718 zomrel.
Odvtedy ho zobrazujú so solničkou v ruke, lebo založil známy Soľnohrad. Mesto, z ktorého sa ako soľ, ktorá podľa evanjelia dáva zemi chuť, šírilo kresťanstvo najprv do Bavorska a potom do celého Rakúska. Rupert založil toto mesto postavením chrámu. Krásny vznik mesta. Najprv stál kostol zasvätený svätému Petrovi.
Rupert ho postavil na ruinách rímskeho hradu Helfenburg známeho pod menom Juvavim. Okolo chrámu svätého Petra začali rásť ďalšie budovy a kláštory. Rupert tu ako prvé zriadil arcibiskupstvo. Urobil tak vďaka pozvaniu bavorského vojvodu, ktorý bol pohanom a chcel, aby okrem jeho rodiny aj jeho poddaní prijali kresťanstvo. Tak sa podarilo postaviť mesto Salzburg najprv od chrámu, čo je sama o sebe veselá skutočnosť.
Predtým Rupert pôsobil najprv v Regensburgu, kde bolo sídlo bavorského vojvodu. K nemu sa Rupert vybral na pozvanie potom, ako ho vyhnali z domoviny vo Francúzsku, kde bol vo Wörmse na Rýne od roku 696 biskupom. Lenže šľachticom sa nepáčilo, že Rupert prísne odsudzoval ich nemravný život. Z Wörmsu ho vyhnali. Zasa sa naplnilo Kristove poznanie, že človek nebýva doma prorokom. Tak sa ním Rupert stal v Bavorsku a najmä v Rakúsku, kde ho pripomína tamojší najstarší kláštor svätého Petra, ale aj ženský kláštor rehoľníčok svätého Benedikta pri Salzburgu známy ako Nönnberg.
Preto majú dnes v Rakúsku pri spomienke na Ruperta veľký národný sviatok svätca vyhnaného z vlasti, ktorý rozdával svoju lásku v nových pôsobiskách a založil pevné kresťanské korene nielen Rakúska. Zo Salzburgu už nebolo ďaleko na Slovensko, kde prišli v deviatom storočí naši vierozvestci svätí Cyril a Metód. Našli tu už mnoho kresťanských spoločenstiev aj vďaka životu a práci svätého Ruperta.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára