18. marec
Cyril Jeruzalemský
Keď duch zvíťazí nad hmotou - takouto myšlienkou môžeme dnes s radosťou spomínať na svätca zo štvrtého storočia. Pápež Lev XIII. ho tisícpäťsto rokov po smrti zaradil v roku 1883 medzi učiteľov cirkvi. Dielo Cyrila Jeruzalemského sa aj od jeho smrti 18. marca v roku 386 ďalej šírilo. Napísal totiž množstvo katechéz. Zachovalo sa ich dvadsaťštyri.
Katechumeni boli ľudia, ktorí sa pripravovali na prijatie sviatosti svätého krstu. Museli prejsť dvojročnou prípravou. Cyril v časoch, keď bol v Jeruzaleme kňazom, dostal za úlohu viesť katechumenov. Urobil tak inak, než by sa čakalo od veľkého teológa. Katechézy - teda poučenia - prispôsoboval okolnostiam, aby ich pochopili v čo najširšej miere aj tí najjednoduchší ľudia. V tom bola jeho veľká teologická zásluha.
Každá spoločnosť prechádza rôznymi obdobiami. Tieto časové úseky sú väčšinou charakteristické buď dostatkom, alebo naopak, nedostatkom hmotných statkov. V nedostatku sa pritom ukazuje veľkosť charakterov. Tieto prílivy a odlivy hmotného šťastia akoby boli na nás uvalené ako skúšky, ako sa v nich zachováme. Tak aj v Jeruzaleme prišiel odliv, ktorý bol prejavený obrovskou drahotou a neúmerným schudobnením obyčajných ľudí. Vypukol hladomor.
Ako v takom postavení koná svätec? Cyril Jeruzalemský bol vtedy biskupom. Teda mal prislúchajúcu cirkevnú moc nad cirkevnými majetkami. A tie sa rozhodol rozdeliť medzi chudobných. Najprv rozdal osobný majetok. Potom začal s rozdávaním cirkevného, nad ktorým bol ako biskup správca. Viac ho zaujímali chrámy duše - teda telesné schránky veriacich, ako neživé stavby kostolov. Rozdával zlaté kalichy, monštrancie. Kupoval za ne chlieb.
Za to obžalovali biskupa zo svätokrádeže a vyhnali ho do Tarzu, odkiaľ pochádzal apoštol Pavol. Tak ako jeho pravda, aj pravda svätého Cyrila Jeruzalemského zvíťazila nad hmotou. Po dvoch rokoch sa vrátil z vyhnanstva späť do Jeruzalema na biskupský stolec.
O rok na to ho opäť vyhnali, ale už len na rok. Ďalších šesť rokov bol biskupom znova, ale na to musel odísť do vyhnanstva tentoraz na desať rokov. Po návrate z tretieho vyhnanstva bol svätý Cyril v Jeruzaleme biskupom ešte sedem rokov a potom zomrel vo veku sedemdesiatichtroch rokov.
Cyril sa narodil so začiatkom cirkevnej slobody. Kresťania ju získali v roku 313 vďaka cisárskemu Milánskemu ediktu. Cyril sa už v mladosti chcel podobať mníchom. Preto sa utiahol do pustovne, kde študoval Sväté písmo. Takto žil nenápadným životom medzi rehoľníkmi až do tridsiateho roku života, keď ho biskup vysvätil za kňaza a zveril mu úlohu ohlasovať Božie slovo.
Vtedy nebolo ešte toľko presvedčených kresťanov. Aj dnes prežívame novopohanské časy, keď sa mnohí od viery odkláňajú a žijú bez nej bez toho, aby poznali základné kresťanské pravdy. Preto je radostné konštatovanie, že napriek šestnástim storočiam od života Cyrila sa môžeme posilniť príkladom jeho svätých skutkov. Tak ako vtedy aj dnes musia byť veriaci presvedčení, že žiť vo viere znamená uprednostniť ducha pred hmotou. Žili svätci, ktorí to dokázali v reálnom každodennom živote.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára