4. marec
Kazimír
Život na okraji spoločnosti prináša nevšedné skúsenosti. Svätý Kazimír, ktorého si dnes pripomíname, žil na okraji bohatej spoločnosti. Bol totiž princom, synom poľského kráľa. A hoci sa narodil ako tretí syn z trinástich detí, nemal pokoj od vladárskych povinností.
Narodil sa 5. októbra 1458 a do deviatich rokov ho vychovávala len matka, ktorá bola dcérou nemeckého cisára. Už v trinástich rokoch mu prozreteľnosť nachystala skúšku, pri ktorej by obstál máloktorý dospelý aj dnes, keď už nemáme kráľov, šľachticov a tróny, o ktoré by sa muselo bojovať. Máme verejné funkcie a aj bohatých ľudí, ktorí vládnu často nad majetkami ako panovníci.
V Uhorsku v tom čase vládol kráľ Matej Korvín, ktorý bol spravodlivým vladárom. Uhorskí veľmoži sa pokúsili o zradu, keď požiadali poľského kráľa, aby im poslal svojho trinásťročného syna za kráľa, že spoločne zbavia Mateja Korvína trónu. Kazimír s tým nesúhlasil. Búril sa proti otcovi, že musí ísť na čele dvanásť tisícoveho vojska zaujať uhorský trón.
Kazimír od detstva miloval ticho kostolov. Vzorom mu bol Ježiš Kristus ako ukrižovaný kráľ, nie kráľ zbojstva, uchvatiteľ trónu, ktorý by mu nepatril. Kazimír si odkladal peniaze, ktoré dostával na zábavu a rozdával ich chudobným a biednym deťom. Teraz musel ísť z vôle kráľa otca na čele vojska do Uhorska proti právoplatne úradujúcemu kráľovi Matejovi Korvínovi.
Bola to Kazimírova najhoršia skúsenosť života. Obstál v nej na výbornú. Tesne pred stretom vojsk s ozbrojencami Korvína, poľské vojsko z bojiska ušlo. Vojaci videli svojho veliteľa, ktorý nechcel bojovať a pochopili, že za túto dezerciu nebudú nepríjemnosti. Sám Kazimír sa rozhodol, že sa po úteku z bojiska neukáže otcovi v Krakove na oči, ale odišiel na iný zámok. Otca so synom nakoniec zmieril až pápež. Kazimír odvtedy už rázne hovoril nie otcovi a kráľovi na jeho mocichtivé žiadosti, keď chcel syna nasilu oženiť s podporou lekárov, ktorí mladého princa nahovárali, aby sa oženil, lebo inak si nezachráni slabý život. Kazimír na to odpovedal: "Radšej chcem umrieť, ako si takýmto spôsobom predlžovať život."
Vtedy mal Kazimír 24 rokov. Dokázal tak vytrvalo dodržiavať pôst, až sa nad jeho chabým zdravím lekári obávali, aby im pritom nezomrel. Kazimír im odpovedal: "Pre pôst som ešte nikdy väčšmi neochorel. Ak lieky nemajú moc človeka uzdraviť, nebude mi na osoh ani to, keď sa nebudem postiť."
Kazimír žil síce v kráľovskej rodine, v ktorej bol jedným z princov, ale správal sa akoby žil v kláštore a bol len pokorným rehoľníkom. Vstával skoro ráno a šiel na bohoslužby. Ak bol kostol ešte zatvorený, kľačal vonku pred dverami a poslušne čakal, kým ho otvoria. Často vstával aj v noci, aby mohol navštíviť spasiteľa premeneného v kostole v sviatosti oltárnej, ktorej sa šiel pokloniť. Kazimírovou jedinou známou výstrednosťou bola záľuba v piesni k Panne Márii, ktorú si žiadal odpísať a vložiť do truhly, keď ho budú pochovávať. Zomrel mladý vo veku dvadsaťšesť rokov 4. marca v roku 1484 v Litve. Pochovali ho v hlavnom litovskom meste Viľňus v kostole, ktorý mu zasvätili. Kazimír sa stal patrónom nielen Poliakov, ale aj Litovcov, ktorí si ho s láskou uctievajú.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára