8. marec
Ján z Boha
Kto by nepoznal Nemocnicu u Milosrdných bratov v Bratislave? Zakladateľom rádu Milosrdných bratov bol Ján z Boha. Narodil sa, aj zomrel v jeden a ten istý deň - 8. marca.
Narodil sa v roku 1495 v Portugalsku a zomrel v roku 1550 v španielskej Granade, kde je pochovaný. Do ôsmich rokov ho chudobní rodičia viedli k viere. Vtedy Ján ušiel z domu do Španielska a keďže nemal peniaze, aby sa vrátil, slúžil ako sluha na gazdovstve. Jeho matka a otec zomreli od žiaľu.
Na gazdovstve ho chcel gazda oženiť so svojou dcérou, tak si vážil zbožného sluhu. Ján sa dal radšej naverbovať k vojsku a dostal sa do španielskej vojny s Francúzskom. Tu ho mali obesiť, keď ho nevinného obvinili z krádeže, ktorú nespáchal. Našťastie dostal milosť od dôstojníka s tým, že musí opustiť armádu.
Vrátil sa ku gazdovi, ktorý ho zasa chcel oženiť, tak vstúpil do vojska idúceho proti Turkom, ktorí boli pri Viedni porazení. Potom Ján pracoval ako robotník, dostal sa až do Afriky, nakoniec v Španielsku sa stal kníhkupcom, keď v Granade, kde mal obchod, počul kázať Jána z Avily o smrteľnom hriechu. To ho tak rozľútostilo, že rozdal celý majetok a mešťania ho za to zavreli do blázinca. Vtedy Ján povedal: "Aká krásna potecha stať sa bláznom pre Krista."
Počul o tom Ján z Avily, ktorý Jánovi pomohol, aby ho z blázinca pustili. Ján sa rozhodol zvyšok života venovať bláznom a chorým. Mal už štyridsaťštyri rokov a svet začal poznávať v chudobnom chlapcovi z Portugalska, zručnom sluhovi, vojakovi, aj robotníkovi a nakoniec kníhkupcovi, žijúceho svätca.
Pracoval v lese, aby si každý deň kúpil chlieb a zvyšok rozdal chudobným. Bol veľký hlad, najprv sa mu ľudia smiali, potom zistili, že Ján si nenecháva nič navyše. Začali mu teda dávať almužny, aby ich za nich rozdal chudobným. Tak už po roku vznikla prvá nemocnica, ktorú založil a arcibiskup v Granade ho verejne nazval Jánom z Boha.
Biskup mu dal sivé oblečenie, aby nechodil v handrách, keďže Ján každý deň rozdal zo seba šatstvo tým, ktorí nemali ani tie handry. Stal sa z neho prvý milosrdný brat. Našiel nasledovníkov, ktorí mu prišli pomáhať a vznikol rád Milosrdných bratov.
Ján z Boha pre nich nenapísal žiadne pravidlá. On konal. Staval nemocnice, do ktorých nosil chorých chudobných, ktorí nemali na lekára. Tu sa o nich bezplatne starali milosrdní bratia. Raz horela v Granade verejná nemocnica a nik nemal odvahu zachraňovať chorých z plameňov, iba Ján skočil dnu a chorých povynášal von. So sekerou rozrúbal horiace steny, aby sa oheň nešíril.
Na jar v roku 1550 z rozvodnenej rieky vytiahol topiace sa dieťa. Pritom Ján smrteľne prechladol. Keď cítil, že zomiera, s každým chorým sa osobne rozlúčil. Potom požiadal, aby ho nechali v izbe samého. Keď o dve hodiny otvorili dvere, našli ho mŕtveho kľačať pri posteli a v rukách držal kríž.
Ján z Boha nebol študovaný kňaz. Nemal rodinu, ale zostal verný dedičstvu rodičov. Bola to viera v Boha a osobitná úcta k Panne Márii. Na tomto dedičstve založil životné šťastie a stal sa svätým z lásky k blížnym, ktorých ošetroval bez ohľadu na ich vierovyznanie, vek, či rasu. Jediným znakom, ktorý rozlišoval, bol ten, že títo ľudia potrebovali pomoc. Vďaka almužnám, ktoré každý deň chodil žobrať, pre trpiacich dokázal zabezpečiť všetko potrebné. Rádu, ktorý založil, sa to darí dodnes.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára