21. marec
Mikuláš z Flüe
Oficiálne sa volal svätý Mikuláš z Flüe, ale na celom svete ho poznajú ako svätého Klausa. Nerozdával darčeky chudobným ako Mikuláš a ani deťom pod vianočný stromček ako santa Klaus v Amerike. Svätý Klaus je považovaný vo Švajčiarsku stáročia za otca vlasti. Je to svätec, ktorého Švajčiarom právom závidia národy. Chráni ich z neba pred vojnou a inými trápeniami.
Traduje sa historka, ako Švajčiari takmer vstúpili do 2. svetovej vojny, ale mnohí videli na nebi nepochybné znamenia, že tak urobiť nemajú. Bol tam prst klopkajúci na srdce.
Isté je, že svätý Klaus bol súčasťou eucharistického zázraku, aký udivuje stále nové generácie ľudí. Pritom sa dôkladne posudzujú stále odznova dôkazy potvrdzujúce jeho zázrak eucharistie. Svätý Klaus totiž devätnásť a pol roka nič nejedol, ale ani nepil! Prijímal iba telo spasiteľa premenené v oltárnej sviatosti. A celý ten čas - devätnásť a pol roka svätého Klausa vyšetrovali, či nešvindľuje.
Neveriaci tomuto zázraku aj tak neuveria, lebo si ho nedokážu vysvetliť. Veriaci zasa žasnú nad silou viery tohto otca desiatich detí. Toľko ich mal svätý Klaus, keď sa rozhodol opustiť rodinu, majetok, na ktorom poctivo celý život ťažko hrdlačil, svoju povesť starostu, aj poslanca švajčiarskeho snemu. Všetko obetoval z lásky k Bohu. Chcel slúžiť iba jemu. Túto túžbu nasledoval.
Človeka dokáže všetko sklamať. Aj najbližšia rodina. Kto jediný nikdy nezlyhá, je Boh. Svätý Klaus obetoval všetko Bohu. Desať detí plakalo spolu s matkou, ale Klaus opustil majetok a blízkych. Odišiel do pustovne v horách. Tu pocítil bolesť útrob. Taká bola zasa sila Boha voči človeku. Po tejto bolesti už Klaus nikdy nepocítil hlad a ani smäd. Stal sa žijúcim zázrakom. Akoby Boh takto demonštroval iný zázrak, že sa Klaus vzdal kariéry a rodiny. Vzdal sa majetkov, manželky a detí. Všetko z lásky k stvoriteľovi.
Narodil sa v roku 1417 a zomrel 21. marca v roku 1488, takže mal sedemdesiatjeden rokov, keď si ľahol na kamennú dosku a povedal ľuďom stojacim so smútkom v očiach okolo neho: "Ak sa vám moja smrť vidí strašná, aké strašné musí byť padnúť do rúk živého Boha? Preto si svoj život zariaďte tak, aby vaše svedomie v hodine smrti mohlo byť tiché a pokojné."
Známa je Klausova reč na zasadnutí, ktoré bolo posledné pred ničivou občianskou vojnou, do ktorej sa rútilo Švajčiarsko. Vtedy Klaus povedal: "Švajčiari, bratia! Zachovajte svornosť, lebo stratíte ťažko vybojovanú slobodu. Vyvarujte sa nepoctivého úžitku a nepúšťajte sa bez vážnej príčiny do vojny, ale včas sa pred ňou bráňte! Zo všetkého majte na zreteli Boha a jeho sväté prikázania. Nič viac a Pán bude s vami!"
Povedal to v meste Stans 22. decembra v roku 1481. Prejav sa stal vianočným posolstvom mieru pre celé generácie Švajčiarov, ktorých ochránil aj pred dvomi vojnami.
Aby sme mali predstavu ako bol za života strážený a kontrolovaný, spomeňme známu príhodu, keď sa biskup Klausa pýtal, aká čnosť je najdôležitejšia. On odpovedal: "Poslušnosť."
Na to mu biskup prikázal, aby zjedol chlieb a vypil víno. Klaus sa do toho pustil s obrovskými bolesťami. Dlhoročným pôstom zosušené vnútornosti nedokázali spracovať nielen chlieb, ale ani víno. Biskup vystrašený o jeho život hneď príkaz odvolal.
Švajčiari majú svätca, ktorý dodnes chráni túto alpskú republiku pred zlými vplyvmi vojny. A to všetko pre silnú vieru jedného muža. Takú mocnú, že mu dala nielen silu opustiť rodový majetok a desať detí, ale chrániť Švajčiarsko z nebeskej vlasti doteraz.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára