Les ako zdroj druhotných surovín

Les ako zdroj druhotných surovín

Beh po lese môže byť inšpirujúci. Množstvo vyhodeného odpadu ma vyslovene potešil. Existuje veľa súťaží, pri ktorých sa zbierajú štople z umelohmotných fliaš. Po nazbieraní príslušného počtu vyhlasovateľ daruje postihnutému dieťaťu najnovšie invalidné kreslo. Školáci zbierajú špeciálny tvrdený plast, ktorý by sa v prírode dlho rozkladal a dieťa, ktoré to potrebuje, zasa získa drahý vozík, na ktorý jeho rodičia nemajú dostatok vlastných prostriedkov a poisťovňa ho neprepláca. A v lese som sa stal hneď stredobodom pozornosti. Jedna labuť ma s pobavením okukovala.

Takže preto ten pocit radosti nad množstvom odpadkov. Všade samé umelohmotné fľaše. Urobil som si v behu prestávku a v lese pri Dunaji som začal odštraubovať umelohmotné uzávery. Zberateľstvo je vášeň. Aj mňa chytilo za pačesy. Čo tam po behu. Štuple sa mi hromadili vo vrecku bežeckej bundy. Potom aj v ďalšom vrecku. To ma už pozorovali tri zvedavé labute, čo to tam vyvádzam.

Naše deti už do školy nechodia. Takže sa takých súťaží už nezúčastňujú. Ale manželka prišla domov s tým, že ju požiadala kolegyňa v práci o naše štuple. Jej deti ešte do školy chodia. A mňa potešilo, že do lesa ľudia vyhadzujú odpadky. Aspoň som na čerstvom vzduchu v kráse dunajskej prírody mohol dýchať silný čerstvý vzduch presvietený jesenným slnkom a robiť niečo užitočné. A dve labute to vzdali. Mysleli si, čo tam po takom čudákovi, čo nás nenakŕmi a hrabe sa len v odpadkoch pri vode.

Pritom ma nemrzelo, že si z lesa odnášam plné vrecká. Nezbieral som lesné plody, ktoré by chýbali trebárs našim medveďom a potom vyhladnuté by museli ísť lašovať po kontajneroch do mesta. Umelá hmota z lesa nikomu v prírode nebude chýbať. Navyše šraubovaním vrchnákov z fliaš sa vytvorili v panenskej prírode nové zákutia. Fľaše som totiž, samozrejme, v lese nechal na mieste ich pôvodného výskytu. Nemal som toľko času a ani možností ešte aj fľaše z lesa zbierať. Ja som chcel len umelohmotné uzávery a tie som ľahko získal. A fľaše bez uzáverov tak vytvorili dostatok nového životného priestoru pre rôzne hmyzie druhy.

Predstavte si to, ako sa roháč snaží nájsť si v lese nejaké teplé miestečko na prezimovanie. A tu zrazu taký luxusný priestor - prázdna fľaša. Dnu nezateká, plast má  silné izolačné vlastnosti. V podstate je dobré, ak ľudia do chránenej krajinnej oblasti vynášajú odpadky. Vytvárajú tak nový životný priestor pre množstvo rozmanitých druhov.

Keby fľaše mali väčšie otvory, možno by si v nich našli hniezda aj vrabce, či sýkorky, alebo lastovičky, či dážďovníky. Vstupom do Európskej únie sú všetky vtáky u nás chránené, lenže obyčajné vrabce začínajú z našich dvorov miznúť. Stávajú sa vzácne. Nemajú totiž dostatok dutinových priestorov. Paneláky sa zatepľujú. Atikové priestory a otvory miznú. Vrabce už nemajú kde hniezdiť. Na dedinských dvoroch sa už nechovajú husi, sliepky, kačice ako kedysi. Chov je drahší, než za čo si mäso kúpite v podobe hotových výrobkov v supermarketoch.

A tak aj vrabce majú menší životný priestor. Nemajú sa kde priživiť, ako to robili voľakedy na dedinských dvoroch, keď ešte neboli zákonom chránené. Z lesa sa stáva zásobáreň druhotných surovín. Množstvá umelohmotných fliaš sú obrovským bohatstvom, za ktorým sa oplatí do prírody zájsť.

Dieťa, ktoré má tú smolu, že je postihnuté a jeho rodičia ešte aj chudobní, získa toľko túžený moderný invalidný vozík. Školáci v škole sa dozvedia, že pomáhať iným sa oplatí. V lese získajú živočíchy nové priestory v rôznych fľašových dutinách, ktoré boli doteraz uzavreté. A ja som si aspoň dobre zabehal, čo tam potom, že niektorí tiež po lese šmolkujúci sa ľudia na mňa čudne zazerali, ako sa prehrabávam v kopách odpadkoch lemujúcich lesný chodníček povedľa Dunaja. Zdravie som si jednoznačne utužil. Niet teda nad príslovečnú slovenskú poriadkumilovnosť. Čím viac si špiníme do vlastného hniezda, tým viac všetci získavame. Tak nie je u nás na Slovensku krásne?

Stanislav Háber