27. októberTomáš Percy
Človek dnešného sveta má možnosť precítiť, čo možno prežívali mučeníci za vieru aj v drobných životných situáciách. Skúste človeka, s ktorým pracujete a ktorého postihne nešťastie, utešiť. Ponúknite mu modlitbu ako útočište, lenže ak on sám nelipne na viere a je k Bohu vlažný, ťažko sa vám to podarí.
Tomáš Percy bol dôsledný v maličkostiach, aj vo veľkých obetiach, keď nasledoval otca, ktorého popravili v roku 1537 za to, že neuznával kráľa Henricha VIII., lebo sa vyvyšoval nad cirkev. Tomáš mal len deväť rokov, keď takto kruto prišiel o otca. Sám tiež prišiel o život, keď sa snažil už ako gróf obnoviť katolícke omše v Anglicku a Škótsku. Popravili vo v roku 1572 vo veku 44 rokov. Mohol sa zachrániť, keby uznal novú anglikánsku cirkev, ale neurobil tak. Zomieral so slovami:
"Umieram ako katolík, lebo nemôžem uznať novú cirkev v Anglicku."
Zanechal po sebe štyri deti. Jeho najmladšia dcéra Mary mala dva roky a otca nikdy nevidela. Keď sa narodila, Tomáš bol už vo väzení. Neskôr založila v Belgicku v Bruseli benediktínsky kláštor. V roku 1616 sa v ňom stala predstavenou a potom, ako prestalo v Anglicku prenasledovanie katolíkov, sa presťahovala so svojou rehoľnou družinou späť na britské ostrovy, kde tieto radové sestričky pôsobia dodnes.
Takže ovocie Tomáša Percyho zasiate ešte jeho otcom prináša už takmer piate storočie úrodu. Tomu sa už povie obeta, ktorú stálo za to priniesť na oltár viery. Pritom títo dvaja muži - otec a syn Percyovci nevedeli, aké plody ich smrť prinesie. Možno im to dovolil Boh vidieť v srdci. A my máme problém vniesť trochu radosti, či veselosti do svojho okolia hojne navštevovanom krížmi bolesti ako v rodinách, tak aj na pracoviskách.
Nie je to jednoduché odporúčať, aby sa ľudia modlili, ak sa im deje krivda. Pritom sa musíme my sami vedieť vysporiadať s ťažkosťami. To je tá radosť, ktorú môžeme získať aj od Tomáša Percyho, ak si uvedomíme, že nás nik nechce za našu vieru sťať. A keby aj, máme pred sebou príklad z dejín, že taká obeta priniesla bohatú úrodu v podobe stále živého rehoľného spoločenstva na britských ostrovoch.
Zo života Tomáša poznáme viacero súvislostí známych z ľudských dejín. Bol súčasníkom neskôr na smrť odsúdenej kráľovnej Márie Stuartovny, ktorej životný príbeh zobrazil rakúsky spisovateľ Stefan Zweig. V historických časoch väznenia Márie Stuartovny povedal Tomáš Percy, že "my predsa nechceme ľudskú česť, ale Božiu česť."
Takto pochyboval o správnosti povstania v prospech Márie Stuartovny a preto sa Tomáš rozhodol požiadať o radu Svätého otca Pia piateho, či sa má pridať na stranu povstania. O liste sa dozvedela úradujúca kráľovna Alžbeta, a Tomáš Percy nastúpil mučenícku cestu len preto, lebo nechcel sám riešiť náboženskú otázku krvavou cestou. Pod sekerou kata sa ocitla aj jeho hlava, hoci mohol zaprieť vieru a tak sa dodatočne zachrániť. Neurobil tak. Ani my v bežnom živote, kde je radosti a veselosti často málo, nemáme zanevrieť nad možnosťou sily modlitby a omše. Aj keby sa nám videlo, že sa nám dielo nedarí, nemáme si zúfať. Veď v dejinách sa ľudia ocitli v oveľa zložitejších situáciách a nezúfali si. Presne tak ako Tomáš Percy.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára