7. október
Ružencová Panna Mária
"Náš starý sa veľa modlí, asi dôjde k bitke," takto žartovne si hovorili vojaci bojujúci pod velením princa Eugena Savojského.
Tento vojenský veliteľ za čias cisára Karola VI. sa vyznamenal v boji pri Temešvári v Uhorsku 1. októbra 1716, keď si celá kresťanská Európa už vtedy uctievala 7. október ako sviatok Ružencovej Panny Márie. V tento deň totiž dvesto rokov predtým v roku 1571 kresťania porazili mohutné turecké loďstvo až 282 plavidiel v Stredozemnom mori. Pred bojom vyzval pápež Pius V., aby sa členovia Bratstva svätého ruženca v Ríme modlili za víťazstvo. A ruženec sa o dvesto rokov modlil aj princ Eugen Savojský, ktorý zastavil vpády mohamedánov do Európy. To sú len niektoré dôkazy obrovskej sily ruženca.
Slovenský kňaz Kamil Mečiar napísal vo svojej čarovnej knihe o svätcoch Životy víťazov o modlitbách Otčenáš a Zdravas´Mária toto:
"Tieto dve modlitby sú také krátke a také ľahké, že sa ich môže naučiť každý človek, už aj trojročné dieťa. Zároveň sú také hlboké a vznešené, že ani najväčší učenci ich nemôžu prekonať."
A práve tieto dve modlitby sú základom najsilnejšej zbrane každého veriaceho, ktorým je po láske k Bohu a k blížnemu modlitba ruženca. Modlitba ruženca je známa od čias svätého Dominika, ktorý zomrel v roku 1221. Bola to Panna Mária, ktorá inšpirovala Dominika k zostaveniu tohto modlitebného venca skladajúceho sa najmä zo spomínaných dvoch modlitieb, aj keď sa ruženec začína úplne prvou modlitbou Vyznaním viery.
Vyše sedemsto rokov sa ruženec modlil vďaka pravidelnému striedaniu pätnástich tajomstiev. Päť tajomstiev sa vzťahuje k životu Pána Ježiša a Panne Márii a nazývajú sa radostný ruženec. Päť tajomstiev o bolestiach Pána Ježiša a utrpeniu Panny Márie nad umučením syna tvorí bolestný ruženec. Tretia pätica tajomstiev hovorí o oslávení Pána Ježiša a Panny Márie a nazývajú sa slávnostný ruženec. Po vyše sedemsto rokoch pridal Svätý otec Ján Pavol II. do ružencovho týždňa v roku 2001 ďalšiu päticu tajomstiev, ktoré tvoria ruženec svetla. Takže už pri modlení ruženca nespomíname pätnásť, ale vďaka Jánovi Pavlovi II. dvadsať tajomstiev.
Poľská rodáčka Karola Wojtylu a to svätá Faustína Kowalská sprostredkovala veriacim samostatný ruženec milosrdenstva. Faustíne Kowalskej sa zjavil Ježiš vo februári 1931 a povedal jej:
"Hovor svetu o mojom nekonečnom milosrdenstve."
Faustína Kowalská nevedela maľovať, ale Kristus od nej chcel, aby našla maliara, ktorý ho namaľuje tak, ako ho videla ona, čo sa aj stalo. Tento obraz je dnes vystavený v Bazilike Božieho milosrdenstva v Krakowe, kde Ján Pavol II. 30. apríla v roku 2000 Faustínu Kowalskú svätorečil. A obraz je milosrdný. Pripisuje sa mu mnoho zázrakov, keď sám Ježiš povedal Faustíne, že na obraze má taký istý pohľad ako z kríža.
Ruženec milosrdenstva je prostriedkom, ktorým môže Ježiš rozdávať na žiadosť veriacich mnoho dobier. Sám spasiteľ Faustíne Kowalskej povedal:
"Mojou radosťou je dávať veľa, a to veľmi veľa."
Preto Ján Pavol II. ustanovil prvú nedeľu po Veľkej noci ako sviatok Božieho milosrdenstva. O to žiadal Ježiš v roku 1931 Faustínu Kowalskú a dnes je Krakow v Poľsku vďaka tejto svätici považovaný za hlavné mesto Božieho milosrdenstva na svete. Ruženec milosrdenstva dal veriacim Pán Ježiš cez svätú Faustínu Kowalskú, ale zároveň nám ostal aj náš klasický spôsob modlenia ruženca, ako ho poznáme v pätnástich tajomstvách od svätého Dominika a v piatich tajomstvách od Jána Pavla II.
Hovorí sa, že ruženec je silnejší ako atómová bomba. Je prejavom sily lásky človeka k stvoriteľovi. A Ježiš Faustíne sľúbil, že každému, kto sa bude tento ruženec modliť, udelí veľké milosrdenstvo v živote a zvlásť v hodine smrti:
"Odkáž trpiacemu ľudstvu, že sa musia utiekať k môjmu milosrdnému srdcu a ja ich naplním pokojom."
Kristus Faustíne sľúbil, že ktokoľvek sa bude ruženec milosrdenstva modliť v hodine smrti:
"Zakúsi moje veľké milosrdenstvo, aj keby to bol najzaťatejší hriešnik".
Trinásť rokov sa Ježiš zjavoval Faustíne a hovoril jej:
"Čím väčší hriešnik, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo. Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť sa ku mne, aj keby jej hriechy boli červené ako šarlát."
A tieto slová sú naozaj dôvodom na radosť pre človeka, že Ježiš dokáže odpustiť každému tak, ako sľúbil Faustíne, a ukázal jej svoje srdce prekypujúce toľkým množstvom milosrdenstva, ktorého bolo viac než sú všetky oceány sveta. Veriacemu stačí o milosrdenstvo už len požiadať.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára