25. októberPaula Frassinetti
Radosť Pauly Frassinetti bola spojená s obetou. Ak mohla slúžiť iným, vtedy bola veselá. To bol cieľ jej spoločnosti, ktorú sa rozhodla založiť. Najprv malo ísť o rehoľné spoločenstvo Dcér svätej viery, ktoré sa zmenilo na dnešné Sestry svätej Doroty.
Ak vezmeme do úvahy dejiny, ako táto kongregácia vznikala a zanikala, premkne nás úžas, že Paula Frassinetti neúnavne verila svojej ceste. A to sa z nej hneď na začiatku musela s hanbou vrátiť domov. Jej otec dokonca kričal, že ju domov dotiahne násilím. Paula Frassinetti zasvätila svoje rehoľné spoločenstvo svätému Jozefovi ako patrónovi rodiny, čím nakoniec získala na svoju stranu veľkého ochrancu z neba.
Dorotky ako volali sestry pod vedením Pauly Frassinetti mali v 19. storočí neľahkú úlohu viesť školy. Vzdelávali najmä dievčatká. Paulínina myšlienka bola zameraná na chudobné dievčatá, ktoré nemohli žiadnemu rehoľnému spoločenstvu darovať svoje veno, lebo žiadne nemali. Mali však najväčšie veno zo všetkých dievčat sveta - vlastné horúce srdcia oddané slúžiť iným. A to sa im mnohokrát vyhrážali aj smrťou. A tak od veľkosti nepriateľov bolo poznať sväté dielo Pauly, ktorá chcela pomôcť chudobným dievčatám viesť plnohodnotný ľudský život.
Tam, kde nič nezmôže mužská sila a panovačnosť, dosiahne viac ženská poddajnosť a viera. A tak aj Paula Frassinetti zažila časy, keď sa jej dielu začalo dariť a to až do takej miery, že Dorotky mohli ísť aj do misií najprv do Portugalska a potom aj do Brazílie, či iných končín Nového sveta. Obetavosť sestier pri výchove chudobných detí sa prejavila aj v sirotincoch a na iných miestach, kde je potrebná Božia pomoc cestou ľudskej obety.
Bez veselej mysle a radosti v srdci by Paula iste nedosiahla svoje neľahké ciele. Z malého spoločenstva, ktoré na začiatku malo len šesť obetavých dievčat schopných objať s láskou Kristov kríž, sa kongregácia Dorotiek, teda nasledovníčok svätej panny Doroty, rozrástla na niekoľko tisíc sestier roztrúsených po celom svete.
Také ovocie radosti vykvitlo na strome, ktorý zasadila Paula Frassinetti najprv v Janove, potom v Rivarole a nakoniec v meste miest - v Ríme, kde je Paula pochovaná v kaplnke svätého Onufria potom, ako naposledy vydýchla vo veku 73 rokov v roku 1882. Celý život rozdávala lásku, radosť a veselosť tým, s ktorými sa o tieto dary nemá kto rozdeliť, lebo často nemajú čo do úst vložiť - s chudobnými deťmi. A to všetko možno vďaka tomu, že jej brat sa stal kňazom. Keď im zomrela matka, vzal si mladšiu sestru Paulu k sebe na výchovu. A tu mohla spoznať ako bratov život v prítomnosti Krista, tak aj chudobu detí, ktoré pre biedu nenachádzali ani dostatok duševnej útechy.
Jedno, čo je však pre všetkých ľudí na svete rovnako rozdelené, je trápenie; a druhé radosť a smiech. Na to Paula prišla príliš skoro už v detstve, ktoré poznačila mamina smrť, a zjavne preto sa rozhodla obetovať práve deťom a mládeži, ktorá večne hľadá, pritom sa stráca v starostiach sveta a nachádza sa len vďaka viere. Ježiš povedal, že čokoľvek robíme maličkým, jemu sme urobili. Preto Paula Frassinetti podľa svedectiev mnohých jej súčasníkov, ku ktorým patril ďalší apoštol mládeže svätý don Bosco, dosiahla po svojej smrti najväčšiu radosť - nebo.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára