16. októberMargita Mária Alacoque
V kláštornom kostole vo francúzskom meste Paray le Monial v Burgundsku majú pod hlavným oltárom v krištálovej truhle uložené pozostatky svätej Margity Márie Alacoque. Aj ona raz bola malým dievčatkom, ktorému v ôsmom veku života zomrel ocko a jej mama nevládala sama vychovávať sedem detí, nuž časť z nich šla do kláštora. A tam sa ocitla aj malá Margita Mária a držala sa bez rodičov statočne.
Možno vtedy sa v nej upevnila samostatnosť myslenia a konania, ktoré prejavila neskôr, keď v dvadsiatichštyroch rokoch vstupovala do rehole. Nešla však do kláštora, kam ju volala jedna jej príbuzná, ale do iného, kde ju nik nepoznal, a kde ona nikoho nepoznala. A to preto, lebo ako sama tejto príbuznej odkázala, chcela vstúpiť do kláštora z lásky k Bohu a nie z lásky k príbuznej. A ten, kto takto vrúcne miluje stvoriteľa, získa od neho aj toľko radosti a veselosti zo šťastia prežívať s ním svoje chvíle vyhradené na pozemský život, až je to ťažké, aby to iní ľudia, čo nič podobné nezažili, pochopili.
Margite Márii sa zjavoval Ježiš. Ukázal jej svoje srdce preplnené láskou k iným ľuďom a chcel od nej, aby o tom hovorila predstaveným. Margita Mária sa z počiatku obávala niečo povedať, veď kto bola ona, aby sa jej zjavoval spasiteľ a vybral si ju za posla? Mnohí ľudia čítajúci bibliu si myslia, že ide o staré historické príbehy. Často nevidia, že každý človek má šancu prežiť vlastné biblické časy. Tak ako Jonáš odmietal splniť Božiu vôľu a ísť prorokovať do skazených miest pokánie, až kým ho na rozbúrenom mori neprehltla veľká ryba, ktorá mu zachránila v búrke život. Tak aj Margita Mária dostala v zjaveniach od Ježiša uistenie, že on jej pomôže. A ona mu v láske a radosti, akú prežívala v Božej prítomnosti, uverila. Nemuselo ani dôjsť k strašným pohromám, či k búrke, v ktorej by stroskotanca zachraňovala veľká ryba ako v prípade Jonáša. Často to, čo nedokáže na prvý pohľad silný muž, zvládne ľahšie krehká žena. Stačí, ak má pevnú vieru. A tá Margite Márii nechýbala.
Spoľahla sa na slovo spasiteľa zo zjavenia a začala hovoriť predstaveným, čo videla pri oltári. A dnes cirkev na celom svete slávi pobožnosť najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Toho srdca, ktoré videla ako prvá Margita Mária Alacoque v zjaveniach. Srdca plného lásky a milosrdenstva k ľuďom. Zaujímavé je, že po tom, ako Margita Mária Alacoque zomrela 17. októbra v roku 1690 vo veku štyridsaťtri rokov, tak pri exhumácii jej tela o 140 rokov našli v ňom neporušený mozog. Akoby šlo o zvláštne znamenie spasiteľa, keď aj na mŕtvom tele svätice urobil zázrak a to na tom orgáne, v ktorom podľa všetkých ľudí vždy sídlil rozum. Margita Mária Alacoque totiž rozum obetovala svojmu srdcu.
Napriek strachu, či jej niekto uverí, hlásala Ježišove zjavenia, v ktorých Kristus ľuďom odkazoval, aby sa modlili k jeho na smrť utýranému srdcu, ktorým podľa jeho slov opovrhujú ešte aj veriaci pri prijímaní hostie v kostole na omšiach. Z poznania krehkej ženy žijúcej v 17. storočí svätej Margite Márii vzišla pobožnosť k Najvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. A hoci si pre zjavenia najprv naozaj užila dosť posmeškov od najbližších rádových sestier, Boh všetko tak zariadil, že štyri roky pred jej smrťou už všetky sestry v kláštore Paray le Monial slávili pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a na posmešky si už nik ani nespomenul.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára