30. októberAlfonz Rodriguez
Alfonz Rodriguez zo 16. storočia bol ťažko skúšaný osudom. Jeho sľubnú kariéru bohoslovca, keď ho ako štrnásťročného prijali do jezuitského kolégia, prerušila smrť jeho otca.
Alfonz Rodriguez pochádzal z jedenástich detí a bol druhým najstarším zo súrodencov. Keď prišli o živiteľa rodiny - o otca, z klerika sa stal obchodník s látkami, ktorý prevzal otcovu živnosť na seba už v štrnástich rokoch a živil celú rodinu. Alfonz však pociťoval najväčšiu radosť, ak mohol kľačať v modlitbe pred obrazom Božej Matky, ale tejto radosti sa nemohol venovať.
Ľudia s podobným ťažkým osudom v detstve sú predčasne dospelí, akoby im niekto ukradol detstvo. A predsa sa takými otázkami Alfonz zo španielskeho mesta Segovia nesužoval, lebo zjavne na to nemal ani dosť času. Obchod s látkami si vyžadoval, aby sa mu venoval celou vervou. Napriek pôvodne kňazskému zameraniu, na ktoré sa chcel od detstva orientovať, sa pod vplyvom okolností aj oženil. Naviedla ho na to jeho matka.
Opäť však zasiahol krutý osud. Nemal ešte ani štyridsať rokov, keď pochoval nielen dve deti, ale aj manželku. Nadôvažok v obchodovaní vyšiel na psí tridsiatok, takže zostal ešte aj chudobným. Ženil sa ako 27 ročný, čiže tieto tragické udalosti prehrmeli jeho životom za krátkych jedenásť rokov. Vtedy mu zomrela aj matka a on, čo vychoval deviatich mladších súrodencov, zostal nakoniec sám. Ani jeden z bratov alebo sestier mu nemohli nahradiť manželku a vlastné dve deti. Nečudo, že sa pod vplyvom trpkého osudu túžil vrátiť späť k rehoľníckemu životu.
Alfonz Rodriguez je príkladom toho, koľko radosti a veselosti vie rozdať človek, ktorý si prešiel vlastné peklo na Zemi. Po prekonaní mnohých ťažkostí sa predsa dostal k Jezuitom do kolégia. Tu pracoval až do smrti ako vrátnik. Bolo to v meste Palma na Mallorce. A hoci bol v takom nízkom spoločenskom postavení, ako vrátnik aj zomrel, na jeho pohreb prišiel aj miestokráľ, teda najvyšší predstaviteľ svetskej moci. A komu sa tento mocný panovník klaňal? Úbohému chudobnému mníchovi, ktorý zastával až do svojich 86 rokov funkciu obyčajného vrátnika.
Tento chudobný vrátnik, ktorý ani nemohol kolégium, ktoré strážil, vyštudovať, mal v sebe obrovský dar lásky k ľuďom. Rozdával zo svojho vnútra toľko dobra, že si ho ľudia uctievali ako svätého už za jeho života. Nezatrpkol na život napriek tomu, že ho krutý osud ranil z viacerých strán. Alfonza Rodrigueza si zachoval lásku, ktorou obveseľoval myseľ ľudí, ktorých v živote stretol. Vo svojej vrátnickej funkcii bol viac ako kráľ, čo vedel aj panovník a celá miestna šľachta vzdávajúca mu poslednú úctu pri truhle, keď 30. októbra 1617 naposledy vydýchol. Stráž mu držal aj miestny biskup. Alfonz Rodriguez je dôkazom toho, že nezáleží na mieste, aké zastávame v živote. Dôležitá je naša láska v srdci.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára