26. októberAngelo z Acri
Angelo znamená po taliansky anjel. Teda 26. októbra si spomíname na anjela z dedinky Acra, kde sa narodil 19. októbra 1669 s menom Lucantonio. Jeho životný príbeh je naozaj plný radosti a veselosti pre jeden dôvod - podobá sa príbehu dnešného človeka, ako sa iste bude podobať aj príbehom budúcich generácií.
Angelo totiž viackrát v živote padol a zúfal si.
Aj dnes si ľudia zúfajú. A možno o tom ani nevedia, že si zúfajú rovnako ako trebárs Angelo z Acri v 17. storočí. Rozmýšľajú, kde je ich pravé miesto na svete. Tak aj Angelo, ktorý sa rozhodol pre rehoľnícky život mnícha hneď trikrát. Zakaždým z kláštora ušiel. Keď už bol v kláštore, svet sa mu videl oveľa farebnejší a krajší, než modlenie v tmavých kútoch, či pri nohách spasiteľa. Akonáhle bol mimo kláštorných múrov, túžil sa medzi ne zase vrátiť. Je to trápenie nevedieť sa rozhodnúť. Cítiť výčitky vo vlastnom srdci za zlé rozhodnutie.
Raz sa podľa vlastného cítenia zle rozhodol, že vstúpil do kláštora, druhýkrát preto, že z neho ušiel.
Angelo z Acri nakoniec na tretíkrát zotrval na ceste stať sa rehoľníkom aj vďaka tomu, že sa mu zjavil Ježiš, ktorý ho posilnil. Angelo to nemal také jednoduché, ako by sa zdalo, ani potom.
Po zjavení Ježiša sa jeho problémy neskončili. Začali iné. Už nepociťoval pochybnosti o správnosti cesty, akou sa vybral, ale trikrát po sebe zlyhal pri kázaní v kostole. Ľudia utekali z jeho omší a kázal často pred prázdnym chrámom. Vtedy si Angelo začal predstavovať, že kostol nie je nikdy prázdny, veď je vždy plný anjelov. A stal sa zázrak. Pri kázni vyhlásil, aby sa prítomní modlili za človeka, ktorého pri vychádzaní z kostola čaká nešťastie. Aj to málo veriacich, čo boli na omši, neverilo jeho slovám. A predsa pri vychádzaní z chrámu do jedného muža udrel nečakane blesk z neba. Udrel do človeka, ktorý sa Angelovi najviac posmieval za jeho kázne a aj teraz bol na omši hádam len preto, aby mohol Angela z Acri zosmiešniť. Nakoniec sa on sám stal nástrojom, na ktorom Boh demonštroval lásku k Angelovi, ktorý sa odvtedy naraz stal vyhľadávaným kazateľom a na jeho príhovor sa udialo viacero zázrakov, vyzdravení a obrátení.
K ďalším Angelovým zázrakom patrí aj dejinná udalosť, keď Eugen Savojský porazil Turkov a oslobodil Belehrad z ich okupácie. V ten deň totiž Angelo oznamoval v Taliansku toto veľké víťazstvo, hoci sa tam o ňom ešte nemohli dozvedieť, lebo mobilné telefóny nemali, ani len telegraf. A Angelo o víťazstve vedel. Boh má najspoľahlivejšie komunikačné linky.
Raz zatúžil znovu slúžiť svätú omšu. Mal vtedy sedemdesiat rokov a omšu dlhšie neslúžil, lebo bol už slepý. Jeho túžba a najmä viera bola taká silná, že v ten deň sa mu zrak zázrakom vrátil a on mohol znova slúžiť omšu, aby na to 30. októbra 1739 zomrel.
Víťazstvo nad Turkami pripisoval Angelo moci Panny Márie. Na potvrdenie jeho slov sa mu vrátil zrak a hoci ho trikrát neustále v mladosti prenasledoval neúspech, zakaždým ho prekonal. Presne ako počas krížovej cesty spasiteľ, ktorý trikrát spadol pod ťažkým krížom. Vďaka Ježišovi, ktorý to potvrdil na Angelovi vieme, že ani my sa nemáme vzdávať, hoci aj trikrát padneme pod krížom nášho vlastného života a toto poznanie aj svedectvo Angelovho osudu je naozaj dôvodom na radosť a veselosť.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára