31. októberWolfgang
Keď zomieral pápež Ján Pavol II., vďaka médiám sa zdalo, akoby zomieral v priamom prenose. A on sa voči tomu nebránil. Rovnako ako biskup Wolfgang, ktorý verejne zomieral vyše tisíc rokov pred ním. Známe sú Wolfgangove slová:
"Nehanbím sa za to, že umieram. Hriech je hanbou a nie smrť. Moja smrť nech poučí každého, čo na neho čaká."
To povedal biskup Wolfgang 31. októbra v roku 994 v rakúskom mestečku Pupping, ktoré leží medzi Lincom a bavorským Pasovom. Tu ležal tvárou na dlažbe pred oltárom presne tak, ako keď predtým v časoch mladosti skladal rehoľné sľuby. V tomto postoji čakal na smrť.
Wolfgang sa celý život bránil vysokým funkciám a predsa ich dosiahol. Z poníženosti a kajúcnosti sa nechcel dať ani vysvätiť za kňaza. Takú mal pred kňazskou službou pokoru. A to bol nakoniec dvadsaťdva rokov biskupom v Rezne. Zriadil biskupstvo v Prahe a vychoval zo štyroch súrodencov jedného cisára, jednu kráľovnú, jedného biskupa a jednu predstavenú kláštora.
Stalo sa tak potom, ako mu bavorský vojvoda zveril do výchovy svoje štyri deti. Sila, ktorú mal Wolfgang vo viere, pramenila zrejme z jeho chudoby. Odmietal akékoľvek pôžitky a svoju mzdu rozdával chudobným. Mal tajné sladkosti. Boli nimi modlitba a sväté prijímanie. Wolfgang na počiatku nemal nič, len vieru a tej sa držal ako najväčšieho pokladu. Preto odmietal sa dať napriek štúdiám vysvätiť za kňaza. Viac ako svetská sláva mu bola jeho pokora.
Vyhýbal sa verejnému účinkovaniu v benediktínskom kláštore vo Švajčiarsku už tým, že sa odmietal dať vysvätiť. Až augsburgskému biskupovi sa podarilo 46 ročného Wolfganga vysvätiť za kňaza, aby mohol odísť šíriť medzi pohanských Maďarov kresťanskú vieru spolu s biskupom Pellegrínom z Pasova. A tento biskup Wolfganga presvedčil prijať aj vyššiu hodnosť biskupa v Rezne, keď mu vysvetlil, že je hriechom protiviť sa Božej prozreteľnosti.
Nuž bol Wolfgang vysvätený za biskupa v Rezne, alebo ako sa nemecky správne volá toto mesto - v Regensburgu. Jeho biskupstvo bolo také rozsiahle, že v tých časoch zahŕňalo okrem Čiech, Moravy, aj časť Uhorska a teda aj Slovenska, ktoré cirkevnú provinciu získalo od Vatikánu až v roku 1977, hoci práve Slováci vďaka misii svätých Cyrila a Metóda z roku 863 dávno pred príchodom Maďarov do karpatskej kotliny, potom týchto nevercov pokresťančovali. Neskôr o 130 rokov v tom pokračoval Wolfgang.
Zaujímavý bol jeho spôsob nápravy chýb. Keď sa v dvoch ženských kláštoroch radové sestry odmietali podrobiť jeho snahe zaviesť poriadok, zriadil vzorný tretí - iný kláštor. A pod vplyvom príkladu tohto tretieho kláštora sa nakoniec napravili aj dva kláštory s neposlušnými sestrami. Netrestal teda silou, ale vychovával príkladom, čo je aj dnes najťažšia cesta.
Zaujímavý bol Wolfgangov postoj k žiadosti českého kniežaťa o zriadenie pražského biskupstva. Mnohí ho od tohto kroku odhovárali s najhorším možným argumentom, aký mohli pred ním vysloviť, že sa tým znížia dôchodky pre biskupstvo v Rezne. Vtedy Wolfgang vyslovil pamätnú vetu, že drahocennú perlu viery nemôže nik získať dovtedy, kým sa nevzdá svojich pokladov. Vďaka tomu sa Praha stala v roku 973 biskupským sídlom. Wolfgang nehľadal ľudské, ale vo všetkom najprv Božie kráľovstvo.
Zomieral s radosťou pred zrakmi veriacich, ktorí sa tlačili do chrámu v malom rakúskom mestečku. Tu pred oltárom položený tvárou k dlažbe zomieral veľký biskup. A zomieral verejne s radosťou v srdci, lebo vedel, že hanbiť sa má človek za hriechy a nie za smrť.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára